Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Zvládnem sa postarať o zomierajúceho otca?

Môj otec má 4. štádium rakoviny pľúc. Nádor mu tlačí na životne dôležité orgány a metastázy má už všade. Je dočasne na paliatívnom oddelení a o pár dní ho prepustia domov. Keďže žije sám, chcela by som sa o neho starať v mojom dome kým dožije. Je to však pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie. Bez rodičov žijem už takmer 20 rokov a keď sa otec pred rokmi rozviedol s mamou nedokázala som mu to odpustiť a 10 rokov som s ním nekomunikovala. Keď sa nedávno rozviedol, našla som si k nemu znova cestu. Vzápätí prišiel šok, zistili mu rakovinu a zo silného muža sa za štyri mesiace stal bezvládny človek, ktorý potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Ešte pred pár mesiacmi by mi ani nenapadlo, že by som sa chcela o neho postarať. Prišlo to samé ako nejaká výzva v živote – postarať sa o otca, aj keď veľa rokov som o ňom nič nevedela a úprimne, ani mi nechýbal. Vybudovali sme si s manželom úspešnú kariéru, žili si rozprávkový život a neskôr prišla nová hodnota: deti. Postavili sme si domček, sme spolu šťastní a vážime si život. Prežívame veľmi spokojné obdobie. Nikdy som sa o nikoho vážne chorého nestarala a preto neviem čo všetko to pre mňa a moju rodinu znamená. Priestor pre otca v dome máme, mám skôr obavy zo straty súkromia a či spolužitie s ťažko chorým človekom a jeho utrpenie a umieranie nemôžu negatívne ovplyvniť deti. Budeme môcť ďalej fungovať spokojne ako doteraz? Nenaruší to náš vzťah? Zvládneme všetky pracovné povinnosti a starostlivosť o deti? Manžel a deti súhlasia aby dedko býval u nás. Ja stále váham či to nebude priveľmi ťažká skúška v našom živote, na druhej strane sa obávam, že sa mi to raz vráti, keď ja budem potrebovať takúto pomoc od svojich detí. Čo by ste mi poradili? V čom si dávať pozor? Ako sa správať k takémuto pacientovi? Ako budem vedieť kedy potrebuje pomoc? Nechcem aby zomrel v nejakom hospici ďaleko od jeho rodiny. Na druhej strane sa obávam stresu a nedostatku spánku, ktorý môže spôsobiť zlú náladu a nedorozumenia.

Odpoveď psychológa:

Určite je pre Vás aj pre otca úľava, že ste po rokoch našli k sebe znova cestu. A je obdivuhodné, že napriek dlhodobo narušenému vzťahu sa o neho chcete postarať - je to pre neho určite veľký dar. Ale napriek tomu by ste rozhodnutie či sa o neho dokážete doma postarať, nemali robiť len srdcom, ale racionálne zvážiť všetky „pre“ a „proti“. Na niektoré otázky nie je možné jednoznačne zodpovedať vopred, v každom prípade je dobré sa nimi zaoberať a zvažovať alternatívy. V prospech rozhodnutia vziať si otecka domov je, že manžel a deti sú tejto alternatíve naklonení a tiež že možnosti bývania a starostlivosti o neho sú u Vás doma vyhovujúce. Čo prinesie samotná realita ak si ho vezmete do domácej starostlivosti budete vidieť postupne, podľa toho ako sa bude jeho stav vyvíjať. Vopred by ste si však mali zabezpečiť podporu a pomoc, aby ste sa v starostlivosti o ocka necítili taká zneistená a sama. Určite by ste mali rozprávať s otcovým ošetrujúcim lekárom o tom ako bude jeho stav postupovať, na čo sa máte pripraviť. Tiež sa s ním skúste dohodnúť aby ste ho v prípade potreby mohli kontaktovať a radiť sa s ním pri zvládaní konkrétnych problémov ktoré sa môžu objaviť. A tiež s ním preberte možnosti domácej ošetrovateľskej služby. Tieto kroky Vám pomôžu sa na situáciu pripraviť a zvládnuť ju čo najlepšie.

Ale nie je to len táto otázka ktorá Vás trápi. Máte obavy, či otcove utrpenie negatívne neovplyvní psychiku detí a rodinnú atmosféru. To závisí to od celkového priebehu otcovho stavu a tiež od Vášho prístupu k situácii a schopnosti hovoriť spolu o tom čo sa deje a navzájom sa podporovať. Keď deti vnímajú starých rodičov ako prirodzenú súčasť rodiny, aj ich chorobu a postupné slabnutie dokážu vnímať prirodzene a zvládať dobre. A hoci je pre ne takáto situácia náročná, je to zároveň obohacujúca skúsenosť do života a modeluje ich vzťah a city k ich blízkym. Niekedy však môžu byť okolnosti súvisiace s poslednými dňami života náročné a dramatické – vždy preto treba postupovať podľa charakteru situácie a reakcií detí na ňu. Ak sa s deťmi budete o tom čo sa deje dostatočne rozprávať, oni sami si povedia dokedy je pre ne zvládnuteľné pri dedkovi byť a kedy sa už kontaktu s ním obávajú a prečo. Treba v tomto smere rešpektovať ich pocity a potreby. To čo ich starostlivosť o zomierajúceho otca môžete naučiť je to, čo sa z našich životov takmer vytratilo: prijatie smrti ako prirodzenej súčasti života, pred ktorou netreba utekať a tiež aké dôležité je poskytnúť nášmu blízkemu v poslednom období jeho života svoju prítomnosť a láskavú opateru. Zároveň si však strážte svoje hranice v tom čo ste schopná zvládnuť a čo už je nad Vaše sily, alebo výrazne na úkor detí či rodiny. Aj keď pravda je, že pokiaľ je jeho stav taký vážny, pôjde zrejme len o pomerne krátke obdobie. Ak by ste starostlivosť o otca doma nezvládali, treba hľadať alternatívne riešenie (napríklad hospic) a určite si to nevyčítajte. Už to, že sa chcete o neho pokúsiť postarať doma ukazuje, že Vám na ňom náleží. A ak mu Vašu prítomnosť a lásku budete dávať kým tu je, to je to najdôležitejšie.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!