Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Ako mám žiť „normálne“?

Liečim sa s diagnózou karcinóm prsníka. Podstúpila som náročnú operáciu, pri ktorej mi odobrali celý prsník, po nej chemoterapiu, teraz rádioterapiu. S malými prestávkami je to už rok čo sa liečim a môj život je úplne na ruby. Najskôr som prežívala od jednej chemoterapie k druhej, teraz je zasa náplňou dňa ožarovanie. Inak sú moje dni prázdne, väčšinu času trávim sama, takmer nič z toho čo som ako zdravá robila alebo mala rada nevládzem alebo na to nemám náladu, až sa niekedy pristihnem pri myšlienke, či má takýto život zmysel. Predtým sme s manželom žili aktívne, chodili na výlety, do spoločnosti – teraz je to všetko preč, veď kam môžem ísť tak ako vyzerám? Manžel mi dohovára, priatelia ma volajú, ale ja mám nepríjemný pocit, že by ma len ľutovali a museli na mňa brať ohľady. Nechcem sa cítiť ako menejcenná, ale často sa tak teraz cítim.

Odpovedať:

V krátkom čase ste toho museli zvládnuť veľa: vypočuť si informáciu, že ste vážne chorá, podstúpiť amputáciu prsníka a následne chemoterapiu a rádioterapiu. Je pochopiteľné, že ste vyčerpaná a že všetky sily spotrebujete na zvládnutie liečby. Je to veľký nápor nie len pre Vaše telo, ale aj psychiku. Keď ste bezprostredne po liečbe alebo ožarovaní, akceptujte svoju vyčerpanosť. Určite je ťažké udržať sa v dobrej psychicky kondícii keď telo nevládze, ale treba sa o to každý deň v rámci svojich možností pokúšať a nie sa deptať myšlienkami na to ako nič nevládzete. Určite prichádzajú aj dni, kedy sa fyzicky cítite o čosi lepšie. Také rozhodne neprepaste a venujte sa niektorým z činností, ktoré Vám robia radosť. Nevadí, že možno vydržíte len chvíľku, alebo že to nezvládnete tak dobre ako predtým.

Tiež je dôležité aby ste rozlišovali medzi tým čo naozaj nevládzete a tým, čo by ste snáď vládali a aj by Vám to prospelo – ale odrádza vás strach, pocit hanby či pochybnosti. Toto sa týka najmä vzťahov a spoločenského života. Aj keď po liečbe určite nevyzeráte ako po dovolenke, kvalitná parochňa a decentný mejkap vylepšia veľa. Váš problém nie je v tom, že by Vás ako chorú nedokázali prijať Vaši priatelia a známi, v tejto polohe sa nedokážete akceptovať Vy sama a ubližujete si tým. Nie ste menejcenná, ste chorá. A každý pacient potrebuje starostlivosť, pozornosť a pochopenie. Keď vás priatelia opakovane volajú znamená to, že stoja pri vás a chýbate im. Ak bude treba, určite svoj program radi prispôsobia vášmu zdravotného stavu, tak im to dovoľte.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!