Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Chcem byt svojej priateľke oporou

Dobrý deň, rád by som dostal radu, neviem ako ďalej. Mojej priateľke diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Problém je v tom, že ona je v Rakúsku, ja som na Slovensku. Po tom ako sa dozvedela svoju diagnózu nekomunikovala so mnou dva týždne. Ani by som nevedel, čo sa s ňou deje keby mi nedal vedieť jej brat. Po dvoch týždňoch sa mi ozvala, s tým, že sa mi chcela zhnusiť, preto neodpovedala na moje sms a nedvíhala mobil. Vraj chcela, aby som ju prestal Ľúbiť. To ja všetko chápem a ubezpečil som ju, že ju ľúbiť neprestanem. Od toho dňa sme pekne komunikovali v rámci jej možností. Mala predpísaných päť chemo procedúr. Zvládala to veľmi ťažko - to asi každý, ja viem. Neviem koľko má chemo za sebou, pred dvoma týždňami to bolo 2 a pol. Tento týždeň sa opäť odmlčala, neviem o nej nič. Nechce so mnou volať, nechce aby som za ňou prišiel. Naozaj som zúfalý, veď sa ju snažím podporovať, ako sa len dá. Píšem jej sms, snažím sa ju rozveseliť v nich, povzbudiť, dávať jej nádej. Ja už asi týždeň nespávam poriadne, nejedávam, zanedbávam prácu - som absolútne na dne. Bojím sa, že urobím nejakú chybu a prídem o ňu. Chcel by som ísť za ňou, no bojím sa práve toho, že sa tým všetko pokazí. Viem, viem, že to má ťažké, že prežíva boj o život, no ja ju ubezpečujem, že všetko bude predsa dobré a naša budúcnosť bude šťastná. Preto prosím o radu - čo mám vlastne robiť????

Ďakujem

Miro

Odpoveď:

Dobrý deň, Miro

Situácia, v ktorej ste sa s priateľkou ocitli je náročná - o to viac, že ona je "tam" a Vy "tu". Určite bola jej diagnóza pre ňu veľký šok, rovnako ako aj začiatok liečby, ktorý je fyzicky aj psychicky veľmi náročný. V takomto kontexte je reakcia, ako mlčanie alebo snaha ukončiť vzťah zo zúfalstva či pocitu beznádeje, že aj tak nemá budúcnosť... zrozumiteľná. A je možné, že teraz, keď sa Vaša priateľka opäť odmlčala, sa táto pocity a pochybnosti objavili znova. Emócie a nálady sa počas ochorenia a liečby môžu v rýchlom slede meniť a aj vymykať vlastnej vôli či kontrole. Ale chápem samozrejme, že je pre Vás veľmi ťažké ustáť takúto neistotu a ešte ťažšie prísť na to, ako by bolo najvhodnejšie reagovať.

V prvom rade skúsiť chápať priateľkino psychické rozpoloženie (to sa Vám vo veľkej miere darilo aj doposiaľ), nehodnotiť ho a nevyvodzovať z neho žiadne závery pre Váš vzťah. Verím, že Vaša priateľka sa na situáciu postupne adaptuje a jej reakcie sa „znormalizujú“. A pokiaľ Váš vzťah pred ochorením nemal vážnejšie trhliny, mal by sa upraviť tiež. Ak s Vami nechce komunikovať, asi by nebolo vhodné vyhľadať ju proti jej vôli (môže mať napr. obavy z toho ako ju zmení liečba, že jej vypadajú vlasy a nechce aby ste ju tak videli... ťažko vidieť do toho čo prežíva, je to veľmi individuálne). Skôr ju ubezpečujte, že sa preto na ňu nehneváte a počkáte, kým sa bude cítiť lepšie a bude schopná opäť s Vami komunikovať. Riešiť teraz prečo tak reaguje a ako Vám to robí zle by nemalo zmysel a ona nemá teraz kapacitu na riešenie vzťahu.

Troška problém vidím v tom, že sa možno až príliš horlivo snažíte priateľku uistiť, že všetko bude dobré a Vaša budúcnosť bude šťastná. Aj keď je Váš úmysel dobrý, ona to tak teraz zrejme necíti, nevie Váš optimizmus zdieľať (a Vy jej ani neviete zaručiť, že to tak skutočne bude – je to v tejto fáze viac Vaše prianie ako istota) a práve preto môže mať pocit, že ju nechápete. Nádej určite JE dôležitá, ale treba s ňou narábať opatrne a nezamieňať ju s falošnou nádejou. Skúste priateľku viac počúvať a dať jej priestor prejaviť to čo cíti - keď potrebuje plakať nechajte ju plakať, nevyvracajte jej pocity, nehovorte jej, že musí dúfať a podobne. Ona to v tejto chvíli možno skutočne nedokáže a to, že Vy sa ju k tomu snažíte priviesť ju môže od Vás vzďaľovať. Napokon, aj Vy sa o ňu určite bojíte, aj u Vás sa určite objaví pochybnosť, ako to všetko dopadne... Tým ju samozrejme netreba zaťažovať, ale ani neprimerane optimisticky ju uisťovať o „šťastnej budúcnosti“.

To ostatné čo ste doposiaľ urobili - teda že ste priateľku uistili o Vašej láske a podpore - ste urobili veľmi dobre, je dôležité, že to od Vás počula a bude to potrebovať počuť (a nebuďte prekvapený, ak aj tak bude o tom znova a znova pochybovať).

Vydržte Miro, nerobte žiadne závery len sa snažte podporovať priateľku tak, ako doposiaľ. A možno ju len poproste, že ak sa necíti na to aby s Vami niektoré dni komunikovala, nech Vám to dá vedieť aby ste nemuseli žiť v strachu, čo sa s ňou deje, a Vy to budete rešpektovať.

Držím Vám palec a keby ste v budúcnosti potrebovali, ozvite sa.

S pozdravom

M.A.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!