Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Zmenil sa...

Som manželka onkologicky chorého pacienta (absolvuje chemoterapiu) a niekedy si už neviem rady. Manžel je v súčasnej dobe dosť agresívny, nekontrolovane vybuchne za úplne banálne veci, kričí, doslova vrieska, dokonca ma aj udrie po ruke a podobne. Opakuje sa to už aj každý druhý deň. Potom je chvíľu apatický, niekedy si sám sebe rozpráva, má ku všetkému pripomienky. Bojím sa, že aj napriek tomu, že sa mu snažím vo všetkom vychádzať v ústrety, to pomaly nebudem zvládať. Je to veľmi ťažké. Prosím o radu, či to môže byť z chemoterapie a či sa dá s tým niečo robiť.

Ďakujem pekne.

Odpoveď psychológa:

Ak tomu správne rozumiem, manželovo správanie sa takto výrazne zmenilo odkedy ochorel a začal sa liečiť. Pod túto zmenu sa môže podpisovať viacero faktorov. Treba ich podrobnejšie preskúmať, aby ste jemu aj sebe mohli nájsť účinnú pomoc.

Za týmto typom agresie ktorú popisujete sa často skrýva strach chorého z toho čo príde a pocity bezmocnosti. V začiatkoch liečby môžu byť takéto reakcie spôsobené jednak tým, že sa pacient dozvedel vážnu diagnózu, ktorá zásadne, na kratší či dlhší čas, zmení jeho život. Na vyrovnanie sa s týmto faktom je potrebný určite čas. Tiež samotná liečba je náročná a keď sa pacient necíti fyzicky dobre, je slabý, nevládze atď., zasahuje to aj jeho psychickú pohodu a ovplyvňuje reakcie a správanie.

Sú však aj isté druhy chemoterapie, ktoré môžu ovplyvňovať psychiku pacienta smerom k podráždenosti, precitlivelosti, niekedy depresívnym náladám, nezvládaniu emócie atď. Mali by ste o zmenách v manželovom správaní hovoriť s jeho onkológom, jednak preto, že to môže byť pre neho dôležitá informácia a tiež preto, aby sa vyjadril, či liečba, ktorú užíva, môže takéto zmeny spôsobovať. Podľa toho potom budete vedieť akým smerom hľadať pomoc ďalej.

Skúste manželovi vysvetliť, že jeho problém treba účinne riešiť, pretože trpí on, aj jeho okolie. Možno mu pomôže aj informácia, že 20-40percent onkologických pacientov trpí menej vážnymi či vážnejšími psychickými ťažkosťami, ktoré sa prejavujú práve zmenou nálad, nárastom úzkosti, nespavosťou atď. Je to prirodzené, pretože ochorenie a liečba je dlhodobo veľmi záťažová situácia pre chorého. Dôležité je tiež uvedomiť si, že na to, aby liečba mohla prebiehať neprerušovane a optimálne, je dôležitý aj dobrý psychický stav pacienta. Preto treba psychické ťažkosti ktoré sa objavia pomenovať a riešiť, nie ich skrývať a hanbiť sa za ne. Pokiaľ by ani tak manžel nechcel psychológovi ísť, choďte sa bližšie poradiť aspoň Vy sama, aby ste vedeli ako na jeho správanie reagovať. Asi by bolo dobré keby ste sa dokázali vo chvíľach, kedy sa manžel správa agresívne, z kontaktu stiahnuť, prípadne mu povedať, že sa porozprávate po tom, keď sa upokojí. Určite by mal tiež vedieť ako sa pri a po takýchto jeho reakciách cítite, ako Vás to trápi. Dúfam, že máte aj nejakú spriaznenú dušu, ktorej sa môžete vyrozprávať z toho aké je to chvíľami ťažké. Rovnako manžel by nemal byť s tým čo prežíva sám. Ak o tom nechce hovoriť s Vami, možno s niekým, kto prešiel alebo prechádza podobnou životnou situáciou. Možno by mu pomohlo keby o tom mohol hovoriť anonymne, na našom onkochate. A niekedy je vhodnou osobou práve psychológ, pretože pri ňom môže pacient bez zábran vyjadriť čokoľvek čo cíti bez toho, aby mal obavy, že tým niekomu ublíži.

Viem, že to je ťažké, ale skúste za zmenou manželovho správania vidieť skôr bezmocnosť a obavy, než úmysel ublížiť Vám. Neznamená to, že to máte tolerovať, nech Vás to nasmeruje k tomu, aby ste pre neho aj pre seba hľadali adekvátnu pomoc. Držím Vám palce!


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!