Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Choroba ju zmenila

Moja 59-ročná mama sa lieči s rakovinou prsníka. Podstúpila chemoterapiu a teraz dostáva ožiare. Ja aj sestra máme dosť náročnú prácu a obe svoje rodiny. Snažíme sa byť jej oporou, ale nemôžeme s ňou denne chodiť do nemocnice ani tráviť pri nej doma niekoľko hodín. Vyčíta nám to a hovorí, že keď umrie potom si uvedomíme ako sme sa na ňu vykašľali, ale to už bude neskoro. A pritom, je na tom fyzicky celkom dobre a jej ochorenie ustupuje. Jej výčitky vo mne vyvolávajú hrozné pocity viny a zároveň hnev, že je taká egoistická. Keď sa jej snažím poukázať na to čo všetko pre ňu robíme, len sa rozčúli vraj načo jej to vymenúvam. To ešte viac nahnevá mňa. Neviem ako jej mám otvoriť oči aby videla že aj iní to majú ťažké. Možno je tá jej sebaľútosť a pocit nedôležitosti zosilnený aj tým, že z plného pracovného nasadenia zrazu ostala doma a bez činnosti. Kolegyne s ktorými mala dovtedy dobré vzťahy a pravidelne sa stretávali aj mimo prácu sa jej odkedy ochorela vyhýbajú. Ako jej môžeme pomôcť? A ako reagovať na jej obvinenia? Asi by bolo najlepšie vôbec nereagovať a nechať ju aby to dostala zo seba von?

Odpoveď psychológa:

Vaša mama prišla súčasne o zdravie, prácu aj priateľky. To sú tri veľké straty v krátkom čase a vyrovnať sa s nimi, navyše v jej veku, určite nie je ľahké. K tomu liečba, ktorá je záťažou pre telo aj psychiku a výsledkom je, že mama je zúfalá zo svojej životnej situácie, vyčerpaná liečbou a cíti sa osamelá a opustená. Vy a sestra pre ňu robíte čo je vo Vašich silách, ale nemôžete jej vynahradiť to všetko čo stratila – to je fakt, s ktorým sa musíte zmieriť Vy aj ona. Čo sa jej výčitiek smerom k Vám týka, skúste premýšľať čo za nimi vlastne je? A komu ten bezmocný hnev v skutočnosti patrí? Je to hnev na "osud", na to, že ochorela, že ju choroba vytrhla z jej príjemného života a úplne ho prehádzala na ruby. Na svoje priateľky, ktoré sa úplne odmlčali. Za hnevom je aj strach z toho čo príde a že v tom bude sama. A mnohé ďalšie obavy.

Určite si nemáte nechať od mamy "nakladať", ale keď budete viac rozumieť tomu čo prežíva (veľa o prežívaní pacienta sa dozviete v knihe Keď do života vstúpi rakovina) nebudú Vás jej útoky tak zraňovať, lebo v skutočnosti nepatria Vám, ale životnej situácii v ktorej sa ocitla. Skúste sa teda v takýchto konfliktoch s mamou zamerať skôr na jej pocity, ktoré sú skryté za jej výčitkami, na to ako sa cíti, nie na to, že Vás z niečoho obviňuje. A skúste reagovať viac na ne, nie na obvinenia. Pretože ak vnímate len jej obvinenia a začnete protiargumentovať skončí hádkou. A ak nezareagujete nijako, vyvolá to v mame pocit, že to čo prežíva je nevidené, nepočuté a nedôležité, čo jej hnev a pocit zúfalstva ešte vystupňuje a kruh vzájomného zraňovania sa bude stále točiť dookola.

Aj keď je to ťažké, skúste sa povzniesť nad to, že Vaša mama v tejto chvíli nie je schopná vidieť čo všetko je na Vašom krku a jej pohľad je obrátený len na seba. Vaša snaha primäť ju vidieť jej situáciu aj inak, alebo pochopiť aj Vás, neprináša žiaden efekt a obe strany len ešte viac rozladí. Pokračujte v tom čo a koľko pre ňu môžete robiť a neplytvajte energiu na zožieranie sa pocitmi viny – Vašu situáciu robia len ťažšou. Vždy mame dajte vedieť kedy si nájdete čas špeciálne pre ňu a tiež maličkosťami jej dávajte najavo, že na ňu myslíte. Nemôžete urobiť nemožné, ale mama by mala vedieť, že keby ste to urobiť vedeli a mohli, určite to pre ňu urobíte. A určite skúste kontaktovať jej bývalé kolegyne, povedať im ako sa mama má a že ich často spomína. Možno totiž za ich odmlčaním sa nie je nezáujem, ale obava ako na tom je, alebo častá neistota ľudí z okolia pacienta, ktorí nevedia ako reagovať, (môžete im odporučiť našu stránku, pomôže im to trošku sa zorientovať v tom ako k chorému pristupovať a čomu sa naopak vyhnúť).


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!