Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Ako oznámiť krutú pravdu 1.

Dobrý deň,

môjmu svokrovi diagnostikovai rakovinu pečene a žlčníka, s metastázami v celej brušnej dutine. Choroba má veľmi rýchly spád - diagnózu potvrdili definitívne len pred pár dňami, avšak lekári mu dávajú maximálne týždne života. Pritom pred mesiacom mu ešte nič nebolo, prekypoval zdravím. Bol zamestnaný v zahraničí, tam bol doteraz aj hospitalizovaný. Rozhodli sme sa svokra previesť na Slovensko. Manžel zatiaľ zvážil, že rodičom nepovie celú pravdu, jeho mama by to psychicky asi nezvládla (nedávno jej umrela mama aj brat). Úprimne sa o svokru bojím. Minule mi povedala, že keď otec umrie, ona pôjde tiež. Veľmi plače, neteší sa už pomaly ani na ďalšie vnúča, ktoré s manželom čakáme.

Ako jej oznámiť, respektíve oznámiť jej vôbec čo sa si svokrom deje? A povedať to svokrovi? Ako? Bude to veľmi ťažké a bolestivé a neviem ako postupovať, aby som to svojim neuváženým konaním ešte náhodou nezhoršila.

Martina

Odpoveď:

Dobrý deň Martina,

keď ochorenie udrie náhle a nie sú žiadne signály, ktoré by nás pripravili na to čo sa deje, šok je potom o to väčší. S prevozom svokra ste sa rozhodli určite správne, bude teraz pre neho určite dôležité byť čo najbližšie k rodine. Čo sa týka jeho informovania mal by rozsah a formu, s ohľadom na svokrov celkový stav a rýchlo postupujúce ochorenie ako aj váš názor, zvážiť jeho ošetrujúci lekár. Miera informovania tiež závisí od toho, či svokra treba pripraviť na onkologickú liečbu – tam je potom skutočne rizikové tajiť diagnózu, lebo chýbajú logické argumenty pre liečbu, ktorú pacient podstupuje. V takejto situácii sa osvedčuje podávať pravdu "po lyžičkách", teda po troške chorého posúvať k uvedomeniu si, že jeho stav je vážny, pričom slovo rakovina nie vždy musí zaznieť (pokiaľ sa pacient nespýta priamo).

Niekedy chceme chorého uchrániť od poznania pravdy a máme pocit, že takto to bude pre neho lepšie... Lenže chorí veľmi často tušia, že ich stav je vážny a vystáva tu aj etická dilema, či máme právo rozhodnúť za nášho blízkeho a neumožniť mu dozvedieť sa čo sa s ním deje, aby si napríklad pred svojim odchodom mohol usporiadať veci podľa svojho priania atď.

Chápem, že svokru chcete vzhľadom na predchádzajúce udalosti v jej od tejto informácie chrániť. Avšak s manželovou smrťou bude konfrontovaná tak či tak. Ak nebude vedieť, že jeho stav je veľmi vážny, šok z toho, keď potom zomrie, bude o to väčší a mohla by Vám neskôr zazlievať, že sa na manželov odchod nemohla pripraviť. Aj s ňou treba hovoriť o stave manžela postupne, pomenúvajúc ťažkosti, ktoré má a čo z nich vyplýva. Ide najmä o to, priznať závažnosť jeho stavu. Keďže svokra prežila traumu znásobeného úmrtia v rodine v krátkom časovom slede a aj vzhľadom na jej psychický stav odporúčam zabezpečiť pre ňu konzultáciu u psychiatra čím skôr.

Čo sa Vášho celkového prístupu k nej týka, umožnite jej o tom, čo prežíva hovoriť. Nevyvracajte jej pocity a obavy, pýtajte sa čím by ste jej mohli pomôcť – niekedy to nie sú slová, skôr len prítomnosť a drobné prejavy toho, že na ňu myslíte, že je pre Vás dôležitá, že ju tu potrebujete. Samozrejme, nemyslím tým, že máte všetok čas tráviť s ňou, musíte myslieť aj na seba a Vašu rodinu. Treba v tom nájsť najlepšiu možnú rovnováhu.

Veľa konkrétnych rád nájdete aj v mojej knihe Keď do života vstúpi rakovina.

Prajem Vašej rodine veľa síl aby situáciu zvládla a aby bábätko, ktoré čakáte, prinieslo do nej nový život a radosť.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!