Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Neteší sa z úspešnej liečby

Martina

Dobrý deň, píšem Vám ako dcéra onkologickej pacientky a chcem Vás poprosiť o radu ako máme pomôcť s otcom našej drahej mamičke. Mama je asi tak 1 mesiac po onkologickej liečbe, už aj absolvovala kontrolné vyšetrenie, ktoré je negatívne. Ja osobne s otcom sa z toho strašne teším, že to kontrolné vyšetrenie dopadlo negatívne, ale vidí sa mi , že mamu to neteší tak ako mňa /nás/ zdá sa mi strašne smutná, bez nálady, nahnevaná tie moje pocity ani neviem opísať. Ja bývam v Trnave a ona v Ba takže denne sme v telefonickom kontakte a niekedy mi vyčíta, že jej ani nezavolám či dýcha- žije, snažím sa doobeda jej určite zavolať ako sa má a keď aj nezavolám hneď, myslím na ňu. Veľmi mi na nej záleží, mám ju strašne rada a potrebujem ju k životu! Poraďte mi, potrebuje odbornú pomoc psychológa?

Existuje v Bratislave nejaká podporná skupina s takýmito problémami, kde sa ľudia osobne stretávajú a rozoberajú svoje problémy a starosti?

Ďakujem za skorú odpoveď

Martina

Odpoveď:

Mila Martina, cas, ktory je Vasa mamicka po liecbe je len jeden mesiac. Je to velmi kratke obdobie na to, aby sa znova adaptovala na zivot po chorobe. MOze pocitovat unavu, moze sa citi sama (predpokladam, ze nepracuje), moze mat strach, ze sa jej choroba vrati... a mozno jej smutok, zla nalada ci hnev suvisia este s niecim inym - co keby ste sa jej na to priamo spytali? Takto sa len trapite tym co jej je, hadate, sondujete... a mozno keby ste sa spytali a Vasa mamicka by sa mohla rozhovorit, aj by sa jej ulavilo. A tiez by jej urcite dobre padlo keby od Vas pocula to co ste napisali mne - teda ze na nu vela myslite a ze je pre Vas velmi dolezita. Spytajte sa jej, co by potrebovala k tomu aby sa citila lepsie a co v tom mozte urobit Vy. Co ju trapi, na co mysli. Ak sa na to necitite Vy, nech to urobi Vas otec. Viete, my co sme neboli chori to mozno vidime troska zjednodusene: teda ze ked je uz clovek po liecbe, mal by sa tesit a uzivat si zivot. Ale ti ktori presli liecbou niekedy maju celkom ine pocity... Ak im chcete rozumiet, musite sa pytat.

Na zaklade toho co ste napisali neviem posudit ci Vasa mama potrebuje odbornu pomoc, zatial by som navrhovala, aby ste sa s nou porozpravali Vy alebo otec, radsej pri navsteve ako cez telefon. Vasa mama si znova potrebuje najst svoj denny program, nieco, co ju bavi, nebyt sama, zajst za priatelkami, na cerstvy vzduch a podobne.

Vy jej vsak nemozete vyplnit vsetko jej cas, nepochybujem o tom, ze ju mate rada nadovsetko, ale zijete aj svoj zivot, ste dospela, preto si urcite nevycitajte, ze sa mame venujete malo.

Neviem o tom, ze by v BA existoval takyto druh podpornej skupiny kde by sa ludia stretavali na zivo - mozno na nasom chat-e by Vam niekto z pacientov ci byvalych pacientov vedel poradit.

Ak mam vie pracovat s internetom, skuste jej odporucit nasu stranku.

S pozdravom M.A.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!