Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Padám do depresie

Dobrý deň, som onkologický pacient s nálezom stredne až ťažko diferencovaným karcinómom hrubého čreva. Pred 3 mesiacmi ho vybrali, vraj všetko a vyše mesiaca som na chemoterapii. Zo začiatku to bol šok, chodila som vyše roka po lekároch a nikto to nezistil, neposlali ma na príslušné vyšetrenia, dokonca moje bolesti klasifikovali ako psychosomatické !,až keď som bola tesne pre smrťou – zauzlenie čriev a ešte deň a praskli by a to by bola moja smrť, začali to riešiť. Mám nesmiernu zlosť na lekárov a pociťujem aj krivdu, vždy som bola disciplinovaný pacient a vždy som sa zdravo stravovala, nefajčila a nepila.

Zo začiatku ma všetci presvedčili, že sa z toho dostanem. Čím viac mám však informácií o svojom ochorení, čím viac mi moji blízki dohadzujú „zaručené“ prostriedky na zvládnutie ochorenia, tým viac upadám do pesimizmu. Ošetrujúca lekárka mi nikdy nepovedala nič pozitívne, stále ma posiela na CT vyšetrenia, MR. vraj môže byť recidíva. Prestávam to psychicky zvládať a neviem, či si mám žiadať nejaké ukľudňujúce lieky, či sa prihlásiť na psychoterapiu. Už to sama nezvládam. Zle spím a prestávam komunikovať s okolím. Doma žijem len s priateľom na dôchodku, je milý, ale nevie ma povzdudiť, schováva sa do ulity, aby nemusel nič riešiť. Dcéry sú obe v zahraničí, sme v kontakte cez Skype a tá staršia občas príde a snaží sa, ale je to pre mňa skôr stres, má toho veľa a ja jej pridávam len starosti...

Poraďte, pani doktorka, ako z tohto von, aby som bola silná a bojovala bez depresie? Je vôbec na to nejaká rada? Ďakujem za odpoveď.

Darina

Odpoveď:

Dobry den, pani Darina,

dakujem za Vasu doveru. Pokusim sa zareagovat na Vas mail. Je hrozne co pisete, ze trvalo lekarom ROK kym boli schopni odhali tak zavaznu diagnozu a ze Vas to mohlo stat zivot. Takze Vasa zlost na lekarov je uplne opodstatnena, ale mesiace, ktore ste sa mohli liecit a byt teraz uz mozno "za vodou" Vam to nevrati, vsak.

Nastastie ste prezili, operaciu mate za sebou a zacali ste s chemoterapiou. Pisete, ze cim dalej v liecbe ste, tym horsie situaciu zvladate. Z casti to moze byt aj pristupom Vasej lekarky (hadam to teraz nevyznie, ze som zaujata voci lekarom, lebo to skutocne nie som) - rozumiem, ze potrebuje mat situaciu pod kontrolou a je dobre, ze Vas posiela na vsetky potrebne vysetrenia (urcite ju k tomu vedie aj obava, aby sa opat nieco nezanedbalo...). Na druhej strane, mala by to byt v prvom rade ona kto Vam dokaze dodat aj trochu optimizmu a nadeje, ved bez nej sa zije velmi tazko. Ak to neurobi ona, len tazko to mozu urobit vsetci ostatni okolo Vas. Viete, niekedy je to tak, ze okolie pacienta sa tak velmi snazi urobit vsetko, najst pre choreho vsetko co by mu mohlo pomoct... ale ak to pride vo faze, kedy clovek jednoducho nema kapacitu na to aby to vsetko prijal, tak mu to moze urobit situaciu este tazsie zvladnutelnou. Ved Vy musite byt velmi vycerpana uz z toho roka ktory predchadzal diagnostikovaniu Vasho ochorenia. Potom operacia, teraz liecba. Potrebujete sa z toho vsetkeho trocha spamatat. To, ze po soku ktory ste zazili moze prist depresia, je naslednost ktoru zazivaju mnohi pacienti, verte mi. To samozrejme neznamena, ze to nemate riesit. Chcem tym len povedat, ze Vasa reakcia je zrozumitelna.

Ja by som Vam urcite odporucila osobnu konzultaciu u psychologa v prvom rade. Nie ste nahodou z Bratislavy? Ak ano, rada Vas prijmem. Pokial Vy sama mate pocit, ze uz dalej situaciu nezvladnete tak by bolo mozno na mieste uvazovat aj o liecbe antidepresivami. Aj nespavost moze byt problem, pretoze na liecbu potrebujete vela sil a energie.

A kedykolvek budete potrebovat, mozte mi samozrejme napisat. Zajdite aj na chat na nasej stranke, su tam velmi mili pacienti aj byvali pacienti, uvidite spolu to nejako pojde. Teraz ste dole, ale bude aj lepsie, uvidite.

Drzim palce.

M.A.

Dobrý vecer, pani doktorka!

Dakujem za povzbudenie, potvrdzujete mi to, co som sama tusila, potrebujem uz pomoc. Bohuzial, nie som z Bratislavy, byvam pri Ziline, ale mam uz objednane navstevy u psychoterapeuta. Chcem zvladnut stres, spojeny s liecbou, ako i vyrovnat sa so zlostou na lekarov. Tiez chcem zacat verit, ze sa vyliecim a bude aj lepsie.

Este raz dakujem aj za moznost ozvat sa, ked mi bude najhorsie.

Darina


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!