X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Poradňa psychológa

Registrácia | Kontakt

Mám veľký strach o svojho otca

Dobry den, mam otca choreho na rakovinu uz sedem rokov, donedavna sa este drzal, ale v poslednom case to ide s nim rapidne dolu vodou. Velmi schudol,v noci sa dost poti, je slaby, nechuti mu jest, malo pije. Ja zijem v zahranici,takze o tychto symptomoch viem iba z rozpravania mojej mamy. Naposledy som bol doma v lete a isli sme na vylet, bol strasne rychlo unaveny, niekedy musel zastat, co nevladal ist. Mama mi povedala, ze velmi malo pije. Mal take uplne vytrestene oci. Spravil som mu prednasku o pitnom rezime. Na druhy den vyzeral o 100 percent lepsie, pohlad mal normalny a aj farbu. Povedal, ze zacal riadne pit. Mama sa o neho stara ako moze, obaja su na dochodku. Ale v poslednej dobe mam pocit, ze nieco nie je dobre. Mama mi povedala, ze uz je z neho troska. Som z toho hotovy. Neviem, co mam robit, ci si zobrat volno a byt s nim, aj ked je to pre mna trochu komplikovane, ale rodic je len rodic a vsetko ide bokom, alebo s nim stale nadvazovat kontakt, ale ked sa s nim zhovaram telefonicky,citim, ze ho to unavuje. Uz mi aj sam povedal, ze velmi schudol. Viem si predstavit ako sa musi citit. Na Slovensku mam este sestru, ktora ho navstevuje, ma ju velmi rad. Dokaze ho rozosmiat. Poziadal som ju, aby ho navstevovala castejsie. Sam sa priznal, ze je velmi rozcitliveny. Hocico ho rozplace. Vtedy neviem ako reagovat, tisnu sa mi slzy do oci, ale bojim sa plakat, musi citit vo mne oporu. Este dolezita vec, uplne sa vzdal akejkolvek liecby, ma nejake lieky, ale chemoterapiu uz neberie a nechce chodit ani k lekarovi. Bez urazky,ale moc sa mu ani necudujem, po tom co si vytrpel. Viem ze ho nevyliecim, ale chcel by som mu nejako pomoct. Preto by som od Vas chcel radu,ci mu mam navrhnut, ze pridem domov a stravime viac spolu casu, pretoze mama mi povedala, ze este nie, ale pripada mi to ako,prid, ked uz bude koniec. Zda sa mi to velmi krute. Mozno ze aj on chce byt sam. Viem,ze musi mat depresie.

Za odpoved vopred dakujem,

S uctou Martin

Odpoveď

Dobrý večer, ak tomu dobre rozumiem ochorenie Vášho otecka postupuje a on už odmieta ďalšiu liečbu pretože mu zrejme prinášala viac utrpenia ako úľavy. V istom štádiu ochorenia už skutočne tomu môže byť tak a vtedy je dobré ukončiť takúto liečbu. ALE: to neznamená, že už chorému nemôže nič uľaviť. Neviem z akého mesta pochádzate, ale napríklad v BA je ambulancia paliatívnej starostlivosti, ktorá poskytuje liečbu zameranú nie na vyliečenie ochorenia ale na ZMIERNENIE jeho príznakov a zlepšenie kvality života s chorobou. Teda napríklad za slabosťou Vášho otecka môže byť zlý krvný obraz alebo niečo iné, v čom sa mu dá uľaviť. Alebo ak má aj iné symptómy - možno sa dajú zmierniť. Veľa samozrejme závisí od toho kde sa Váš otec liečil a akú mal skúsenosť s lekármi. Pokiaľ už nedôveruje a nechce v tomto smere podniknúť nič, neostáva Vám než to prijať.

Ale teraz k Vašej otázke ako by ste sa mali postaviť k tejto situácii Vy - syn. Chápem, čo všetko v sebe preberáte, zvažujete. Nepíšete ako často sa s otcom vídate (možno telefón pre neho naozaj nie je dostatočný kontakt). Z toho čo píšete je zrejmé, že otec cíti, že jeho stav nie je dobrý a možno sa pomaličky lúči so životom - netrúfam si posúdiť či opodstatnene alebo nie keďže nepoznám jeho stav. Vám sa ťažko na diaľku orientuje v tom čo prežíva a ako sa k tomu postaviť. Ak Vám môžem poradiť spýtajte sa ho. Spýtajte sa Vášho otca či by bol rád keby ste boli teraz, keď má ťažšie obdobie, viacej pri ňom, či by mu to urobilo radosť. Viete, ak by jeho stav bol naozaj predzvesť blížiaceho sa konca teraz ešte máte možnosť s ním byť, rozprávať, niekam ho vziať, prežiť spolu niečo pekné... Ak by zoslabol natoľko, že zostane pripútaný na lôžko, možno by Vám bolo ľúto, že ste pri ňom neboli skôr. Čiže myslite aj na to čo by ste chceli Vy, ako to cítite za seba a aby ste nezmeškali niečo, čo sa už nebude dať vrátiť späť. Najmä ak žijete ďalej od rodičov by Vás to mohlo neskôr trápiť. A potom urobte to, čo si bude priať Váš otec a v čom sa aj Vy budete cítiť najlepšie. Možno Vám váš otec povie, že by bol radšej sám - v tom prípade ho poproste, že keď sa to zmení a bude chcieť s Vami byť aby Vám o tom určite povedal a zariadite si to. Určite mu dajte na javo aj to, že aj pre Vás je dôležité s ním byť. Ak otec potrebuje plakať nebráňte mu, veď to je veľmi náročná situácia v ktorej je. Tak nech nemusí byť pred Vami stále silný. Niekde potrebuje dať zo seba von aj svoj smútok, bolesť alebo čo iné ho trápi. A je dobré, že v tom nezostáva sám. Viem, že pre Vás je to náročné... ale tiež sa veľmi netrápte tým ak Vám vypadnú slzy. To, že dáte na javo ľútosť z toho, že je otcovi ťažko ešte neznamená, že mu nemôžete byť oporou. Sú slzavé chviľky a potom sú také, kedy môžete byť znova silný a byť oporou aj svojmu otcovi.

Ak by ste kedykoľvek potrebovali napísať a poradiť sa, píšte.

M.A.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 0

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia