Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Zúfalá dcéra

Obraciam sa na Vás, pretože som čítala rozhovor s Vami v istom časopise a veľmi mi Vaše slová pomohli. Môj otec je po transplantácii kostnej drene, pred troma rokmi mu diagnostikovali lymfom, bral 9 chemoterapii a následne udržiavaciu liečbu. Bohužiaľ začiatkom tohto mu roka opäť diagnostikovali lymfom, musel brať veľmi silnú chemo a až doteraz a momentálne je po transplantácii. Je to pre mňa veľmi bolestné už len písať, ale musím nejako pomôcť aj jemu aj mne a myslím, že v tom mi viete ukázať cestu práve Vy..

S snažím sa otca podporovať, je to veľmi silný človek, má svoj vek, napriek tomu sa drží života zubami nechtami. Táto choroba nám priniesla jediné "pozitívum" že sa naše vzťahy medzi sebou výrazne utužili a ja som vlastne až v 30-ke pochopila, ako sa máme strašne radi a nevedeli sme si to celý život dať najavo. Práve preto zúfalo túžim po tom, aby sme mali ešte priestor na naše sny, záhradu, ktorú otec už vybudoval a kde som s ním strávila veľa krásnych chvíľ, aby nabral energiu pred týmto zákrokom.

Situácia je však taká, že sa okrem bolestí nemá dobre, má teploty a najmä mám pocit, že ma akosi nepočúva, že sa do tej bolesti a choroby akoby "uložil" a môžem hovoriť čokoľvek, mám pocit, že ma ani nevníma. Vkuse ho počúvam, snažím sa ukázať mu víziu peknej budúcnosti, ktorú plánujeme, ale teraz si myslím, že zrejme upadol do depresie, nevidí pozitíva, nemá záujem vlastne o nič, chápem že je vyčerpaný, ale neviem ako mu pomôcť aby videl veci aj optimistickejšie. Mám mu dať na prečítanie Vašu knihu? Alebo keď sa sťažuje, mám ho trošku akoby "dať do pucu"? neviem ako ho prebrať , zdá sa mi že sa už aj dosť ľutuje a trošku je aj hysterický. Čo sa týka mňa, tak plačem už pri čomkoľvek, som zrejme z toho polroka mimo, a uvažujem aj o odbornej pomoci, ale teraz musím pomôcť jemu. Keby ste mi napísali, ako by to mohlo ísť.. ako mu ukázať svetlo ked je tak strašne depresívny. Leží na Klenovej, nemám sa spýtať na psychologa?

Ešte raz vďaka pani doktorka

Katarína

Odpoveď

Dobrý večer, pani Katarína

ďakujem za Vašu dôveru aj ocenenie.

Čo sa Vášho otecka týka, po veľmi silnej chenoterapii a transplantácii musí byť vzhľadom na záťaž, ktorú to predstavuje pre organizmus, aj vzhľadom na jeho vek, veľmi vyčerpaný. Nehovoriac o tom, že návrat ochorenia vyvoláva pocity beznádeje, že sa ešte z choroby človek dostane a môže sa stať, že sa takéto pocity nahromadia a prehĺbia do depresie. Nepíšete ako dlho je otec po transplantácii, pokiaľ je to len niekoľko týždňov môže ísť o momentálnu reakciu vyplývajúcu z horeuvedených dôvodov. Pokiaľ je to dlhší čas, prípadne ak sa jeho psychický stav zhoršuje, je možné že ide o depresiu, ktorú by bolo potrebné liečiť psychofarmakami, aby sa mu uľavilo. To však musí posúdiť psychiater - v NOÚ môžete zájsť sa popýtať za MUDr. Kalmančokovou (pozdravte ju odo mňa:), prípadne ak by otec súhlasil, môžete požiadať o konzílium k lôžku psychológa či psychiatra.

Čo sa Vášho správania k oteckovi týka, verím, že je veľmi ťažké nájsť ten najvhodnejší spôsob a ono je to asi aj od situácie k situácii. Avšak vliať do neho teraz, keď sa cíti vyčerpaný a zle nádej - to je možno úloha nad Vaše sily. A nad jeho sily je uveriť tomu. To čo pre neho najviac môžte urobiť je vypočuť ho (ľutovať ho nemusíte, ale ani mu vyvracať jeho pocity a obavy, lebo bude mať pocit, že mu nerozumiete. Napokon, z toho čo píšete jeho zdravotný stav momentálne nie je taký "ružový" aby ste ho mohli uisťovať o tom, že bude v poriadku...) Viete, vízie peknej budúcnosti sú ešte pre otecka v tomto stave veľmi ďaleko - v stave, kedy mu je zle, horúčkuje a je slabý musí najskôr prežiť každý jeden deň. Nedovidí v ňom zrejme tak ďaleko a v pekných obrazoch aké mu ponúkate Vy. A možno im nevie ani uveriť.

To čo teraz od Vás najviac potrebuje je aby ste boli pri ňom a prejavovali mu svojou prítomnosťou a starostlivosťou lásku. Nevieme čo bude za týždeň ba ani v nasledujúcom okamihu, preto kým tu otecko je užívajte si čas, ktorý máte a snažte sa nesmútiť nad tým, že to nemôže byť inak. Ešte stále tu JE, ešte stále máte možnosť držať ho za ruku... Je úžasné, že hoci Vám choroba priniesla obom do života veľa trápenia, priniesla Vám aj veľký dar a tým je Vaše vzájomné zblíženie. Užívajte si ho najviac ako sa dá.

Pokiaľ by ste mali pocit, že situáciu nezvládate, môžte mi kedykoľvek napísať. Prípadne sa obrátiť na psychologičku NOÚ Mgr. Dušovú, alebo ak by ste mali záujem, môžte si dohodnúť osobnú konzultáciu aj u mňa.

S pozdravom

MA


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!