Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Ako ďalej?

Zdravím Vás a zároveň prosím o radu. Pred niekoľkými dňami mi lekár oznámil, že moja mama je nevyliečiteľne chorá (rakovina žlčníka, s rozsiahlymi metastázami v brušnej dutine) a nádej na jej uzdravenie je nulová. Onedlho sa začína s paliatívnou chemoterapiou.

S mamou mám veľmi blízky vzťah a stojí ma to nemálo síl... ona vie, že je to vážne, ale ja nemám to srdce jej povedať, že jednoduché už nič nebude. Čo ma tiež trápi je, že ešte pred začatím chemoterapie upadá chvíľami do sebaľútosti či beznádeje... a o niečo neskôr sa to všetko snaží vykompenzovať tým, že sa vrhne do práce (a to bola len pred 10-timi dňami operovaná a nesmie sa fyzicky namáhať!). Ďalším problémom je, že môj otec, ktorý, bohužiaľ, pije, si jednoducho zakrýva oči pred realitou. Nahovára si, že sa nič nedeje a moja mama si všetky tie diagnózy vymýšľa... i keď bol prítomný pri konzultácii s primárom. To samozrejme psychicky mojej mame nepridáva. Ako to riešiť? Otcovi dohováranie nepomáha a škriepiť sa nechcem, lebo to len mame pridáva.

Ďakujem

Alla

Odpoveď

Dobrý deň, pani Alla

ak tomu dobre rozumiem, pri konzultácii týkajúcej sa diagnózy a prognózy ochorenia Vašej mamy ste boli prítomní Vy a Váš otec. Mama síce vie, že jej stav je vážny, ale zrejme nevie to čo Vy - teda že liečba, ktorú dostane je paliatívna, to znamená zameraná na zmiernenie symptómov ochorenia ale nevylieči ochorenie samotné.

Je to veľmi čerstvá informácia, preto sú prvé reakcie plné emócií: u mamy sa striedajú stavy beznádeje s chvíľami, kedy túži na všetko zabudnúť pri práci. Otec realitu popiera a mamu obviňuje, že si svoje ťažkosti namýšľa. Vy stojíte niekde uprostred medzi nimi, snažíte sa mamu podporiť, otca pacifikovať a zároveň máte čo robiť, aby ste zvládli svoje vlastné pocity a obavy o mamu.

Najdôležitejšie je aby Vaša mama mala v tejto situácii oporu a tú jej poskytujete. Neznamená to ale, že máte na seba preberať úlohu toho, kto jej povie, že „už nič nebude jednoduché". Je úlohou lekára, aby mame vysvetlil jej stav a tiež možnosti ktoré v liečbe sú. Pokiaľ má mama potrebu hovoriť a Vami o tom, tiež o svojich obavách pod., vypočujte ju a snažte sa rozhovor smerovať k tomu, že liečba, ktorú dostane zmierni jej ťažkosti. Viete, to že sa Vaša mama nemôže vyliečiť neznamená, že sa pre zlepšenie jej stavu už nedá nič urobiť. Naopak, ak je paliatívna liečba dobre nastavená pacientovi prináša úľavu. A dôležitá je predsa nie len dĺžka života, ktorý pacient má pred sebou ale v prvom rade jeho kvalita. Tá by mala byť čo najlepšia a tu môže paliatívna liečba veľa pomôcť.

Určite je dôležité, aby sa mama po operácii zotavovala ale nebuďte o ňu príliš úzkostná. Jednak tým môžte vystupňovať jej vlastné obavy a tiež preto, lebo fyzická aktivita odkláňa myšlienky na chorobu a tým často zlepšuje psychický stav chorého. A keďže Vaša mama má tendenciu prepadať sa do pocitu beznádeje, pokiaľ by nemohla nič robiť len ležať (a premýšľať), to by jej psychický stav mohlo ešte zhoršiť (a tým aj skomplikovať zvládanie ďalšej liečby). Je dobré, že sa o niečo snaží, že má záujem. Preto jej bráňte v Aktivitách pri ktorých je skutočne riziko, že by si mohla vážne ublížiť. A hľadajte pritom náhradnú alternatívu čo by robiť mohla.

Čo sa Vášho otca týka, určite máte aj sama skúsenosť, že hovoriť mu v stave opitosti čokoľvek je zbytočné. Máte šancu sa s ním porozprávať o tom, aby mame svojim správaním neubližoval vtedy, keď je triezvy (ale keď sa opije, aj tak na to "zabudne"). A ďalší dôvod, prečo zrejme svoje správanie nezmení je ten, že takto popiera skutočnosť, že je mama chorá. S otcom teda toho asi veľa nevyriešite, neplytvajte na to energiu a snažte sa Vy aj mama na jeho obvinenia nereagovať.

Pani Alla držím Vašej mame aj Vás palce, aby ste to spolu zvládli, podporujete ju najviac tým, že pri nej ste, že nie je na to všetko, čím v tomto období prechádza, sama. Možno sa Vám to zdá málo, ale je to naopak najviac čo jej môžete dať.

Keby ste sa čokoľvek ešte chceli spýtať alebo poradiť napíšte, alebo veľa konkrétnych rád nájdete v mojej knihe. Je v nej aj kapitola o paliatívnej starostlivosti.

S pozdravom

Mária Andrášiová, psychológ


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!