X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Poradňa psychológa

Registrácia | Kontakt

Strach z nemocnice

Po ôsmych rokoch sa mi vrátilo ochorenie Hodkinov lymfóm. Veľmi ma to zrazilo na kolená, až do tej miery, že som musel navštíviť psychiatra. Prvý krát som zvládol liečbu dobre, avšak preto, že sa dala absolvovať ambulantne. Teraz to už tak nebude a to je môj najväčší problém. Môj strach z nemocnice je takmer celoživotný a teraz som v takom stave, že ma paralyzuje až do stavov obrovskej úzkosti s triaškou, kedy nie som schopný žiadnej reálnej úvahy a mám veľmi, veľmi zlé myšlienky. Táto fóbia z nemocnice ma prenasleduje v spánku, v bdení, vo všetkých mojich myšlienkových pochodoch a som z nej už týždne celé dni na dne. Antidepresíva beriem asi dva týždne, ale v rámci tejto liečby sa vraj účinky dostavia až po týždňoch alebo mesiacoch. Moja psychiatrička je momentálne na dovolenke a nemohol som ju ešte informovať o paralytických stavoch, ktoré prežívam. Čo mám robiť keď bude treba nastúpiť v blízkej dobe na liečbu? Ako to mám zvládnuť? Ja si to v tomto rozpoložení neviem predstaviť. Potichúčky, v sebe, prežívam dni úzkosti a beznádeje. V tejto fáze mám strach už nie len z liečby, ale z každého nového dňa. Som zúfalý, čo mám robiť? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď:

Návrat Vášho ochorenia je šok sám o sebe a spolu s informáciou, že liečbu budete musieť tento krát podstúpiť v nemocnici (a byť tak vystavený zoči-voči strachu, ktorý Vás sprevádza celý život) – spustili ataky masívnej úzkosti, ktoré zvládnuť vlastnými silami, bez pomoci liekov na zníženie úzkosti, JE veľmi náročné a je to dlhodobejší proces. Vy však potrebujete, aby akútna úzkosť poľavila čím skôr, aby ste dokázali nastúpiť do nemocnice. Preto prvý a najdôležitejší krok je vyhľadať pomoc psychiatra (ak Vaša psychiatrička nie je dostupná určite ju niekto zastupuje) a zvážiť kombináciu psychofarmakologickej liečby. Po 2 týždňoch užívania antidepresív sa už pomaly začne prejavovať ich účinok, ale nebude to výrazná zmena zo dňa na deň, bude sa prejavovať skôr postupne. Treba vyčkať – to je však v situácii, kedy je človek zavalený akútnou úzkosťou takmer nemožné, preto čím skôr musíte riešiť Vašu generalizovanú úzkosť s psychiatrom. Keď sa tak stane a najväčšie ataky úzkosti ustúpia, položte si otázku čo konkrétne vás pri predstave nemocnice desí (prežili ste nejakú traumatickú udalosť v spojitosti s nemocnicou? Máte konkrétne obavy? Ak áno, aké? Alebo je to len Vaša predstava toho, čo sa tam bude diať, ktorá Vás tak desí?) "Rozmeňte" svoju veľkú úzkosť Z NEMOCNICE na "drobné" strachy a premýšľajte čo z toho čoho sa obávate dokážete ovplyvniť, zmierniť. Napríklad chlad, neosobnosť nemocničnej izby môžete upraviť tým, že si z domu prinesiete vlastné veci, ktoré máte rád. Obavu z toho, že tam budete sám, zmierniť tým, že rozložíte telefonáty a návštevy najbližších tak, aby každý deň za vami prišiel niekto. To isté platí aj o strave, ak máte obavu, že nemocničnú stravu nedokážete zjesť. Mnohé sa dá tiež dohodnúť so sestrami, s lekármi. Hovorte s nimi o tom čoho konkrétne sa bojíte – napr. vyšetrenia, ako bude prebiehať, aké môžu byť reakcie na liečbu a pod. Neskrývajte svoj strach v sebe a nebuďte jeho obeťou. Hľadajte pomoc a riešenia. Pomohlo by Vám tiež, keby ste sa na chat-e porozprávali s niekým, kto podobnou situáciou prešiel, aby ste vedeli na čo sa treba pripraviť. Odporúčam tiež pravidelnú konzultáciu s psychológom, ktorý Vás naučí s Vašou úzkosťou pracovať. Verím, že sa Vám takto, spoločným úsilím, podarí Vaše úzkostné stavy zvládnuť.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 0

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia