Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Čo povedať mame?

Mám vážny problém s maminou. Má rakovinu pľúc v štvrtom štádiu, už nie je možné v takomto rozsahu pľúca ani operovať. Lekári jej nedávajú žiadnu nádej... Cíti sa veľmi zle, ale ona sama o svojej diagnóze nevie, stále si myslí, že má len zápal, ktorý sa vylieči. Mám strach povedať jej pravdu, to by neprežila. A vôbec neviem čo mám robiť, prosím poraďte mi. Veľmi vám ďakujem.

Odpoveď psychológa:

Je mi ľúto za Vašu mamu a musí byť pre vás ťažké vedieť čo sa s ňou deje, že jej stav je veľmi vážny a pritom predstierať optimizmus, že všetko bude dobré. Čo sa oznámenia diagnózy týka, odpoveď na otázku či povedať pravdu často nie je jednoznačná a už vôbec nie jednoduchá. Na druhej strane, množstvo výskumov v tejto oblasti a aj moje skúsenosti s pacientmi potvrdzujú, že často viac vedia alebo tušia, než sami svojim najbližším nahlas povedia. Viete, podľa toho ako sa mamička cíti je dosť pravdepodobné, že cíti či tuší, že jej problém je vážnejší než zápal pľúc. Ale ak o tom sama nehovorí, ak nevyslovuje svoje obavy z nejakého dôvodu – buď preto, že má strach, alebo naopak chce chrániť ona Vás, nebolo by vhodné ju necitlivo do konfrontácie s jej diagnózou tlačiť. A určite by pre Vás bolo po emočnej ale aj informačnej stránke náročné, aby ste ju o jej stave informovali Vy. Tieto informácie by jej mal postupne a citlivo dávkovať jej lekár. Ak sa nespýta či má rakovinu, nie je nutné použiť toto slovo. Z rozhovoru s lekárom by však malo byť pre Vašu mamičku zrejmé, že jej stav je vážny. Ak sa spýta priamo, zväčša sa nevypláca klamať - ale je to individuálne, od prípadu k prípadu - Vy poznáte jej psychicky stav a to koľko je schopná uniesť, v tomto zmysle môžete informovať lekára a SPOLU s nim potom vymyslieť ďalší postup, ako v tejto veci s mamičkou komunikovať. . A možno si sama túto možnosť nepripustí... nie vždy je pacient na rozhovor o diagnóze pripravený (keď nie je, zväčša je to možné odčítať z jeho reakcií, preto sa odporúča informácie dávkovať a podľa reakcií usúdiť či respektíve ako v informovaní pokračovať). V každom prípade by ste mali od lekára vedieť , čo a koľko Vašej mame povedal, aby ste s ňou v tomto duchu mohli hovoriť aj Vy. Neprikláňam sa však k tomu, aby Vaša mama nevedela o svojom stave NIČ, pretože keďže cíti, že je to s ňou zlé, úzkosť či obavy z najhoršieho, keď ich človek nemôže vysloviť a ostáva s nimi sám, je veľmi ničivá. Treba myslieť aj na to, že jej stav sa bude postupne horšiť a mala by mať právo/možnosť usporiadať si svoje veci kým ešte vládze - alebo čokoľvek iné, čo sama chce a potrebuje uzavrieť.

Držím Vám palce aby ste to spolu zvládli.

MA


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!