Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Ako povzbudiť mamu?

Od operácie našej maminky uplynulo len pár dní, čiže je to veľmi čerstvé. Mala nádor na vaječníku, ktorý jej prerastal k hrubému črevu, takže jej museli odobrať časť hrubého čreva a urobiť vývod. Lekári nám zatiaľ nič konkrétne nepovedali, musíme čakať na výsledky z biopsie. Čo je tiež paradox, ja pracujem ako bioptická laborantka, ale úplne v inom meste, som zdravoťáčka a som každý deň v styku s týmito diagnózami. Ale keď sa jedná o rodinu je to iné a človek aj keď vie o možnostiach, tak v takejto situácii nevie premýšľať. Chcem sa opýtať ako maminku podporiť. Máme rodinné zázemie postavené na veľkých citoch k obom rodičom, ako ja tak aj moji bratia máme k nim veľmi blízky a harmonický vzťah a rovnako aj rodičia majú pekný vzťah. Ako maminku podporiť? (aj keď si nemyslím, že by sa vzdávala aj keby neprišli priaznivé výsledky). Ako jej dodať veľa energie? Má tri vnúčatá a veľmi ich ľúbi, teší sa s nami z maličkostí, je úžasná a vždy nám pomáhala, vždy stála pri nás. Chceme stáť aj my pri nej, aj keď momentálne ani jeden z nás ešte nevieme čo bude a máme dosť zmiešané pocity z toho všetkého. Ocko si dáva stále otázku čo bude ďalej... a snaží sa byť maminke oporou. Včera sa prvý krát o jej stave rozprával a plakala, že má vývod. Bolí ma keď ju vidím v bolestiach a trápiť sa. Ako jej pomôcť tak, aby nemala pocit, že ju ľutujeme, ale aby cítila, že sa ju snažíme povzbudiť? Ďakujem.

Dana

Odpoveď psychológa:

Mila pani Danka,

je bolestné ako tvrdo vie choroba vtrhnúť do šťastného života rodiny a všetko obrátiť naruby. A je ťažké vnímať bolesť chorého, jeho strach a rovnako vlastné obavy z jeho budúcnosti. Vaša rodina má v tom však jednu obrovskú devízu, ktorá – a to nie je fráza – stojí nad všetkým: máte vzájomnú lásku, súdržnosť a harmóniu. To bude to, čo bude najbližšie mesiace Vašu maminu a Vás všetkých držať nad vodou. Lekári urobia čo bude v ich možnostiach. Organizmus Vašej mamičky verím tiež. A Vy, jej najbližší, pre to tiež chcete urobiť maximum, len presne ako píšete, človek v takejto situácii pod vplyvom silných emócií ťažko hľadá ten najsprávnejší spôsob. Ak by som mala zhrnúť do pár viet ako postupovať, na prvom mieste je PRÍTOMNOSŤ a PODPORA chorého akýmkoľvek spôsobom, ktorý on sám vyjadrí ako pre neho prospešný. To druhé je NECHAŤ HO PREJAVIŤ ČO CÍTI. Aj keď je niekedy ťažké, jemu to môže uľaviť. Ak bude Vaša mamička smutná či zúskostnená, dovoľte jej prejaviť to. Ak bude plakať, buďte pri nej a hlaďte ju. Je to prirodzená reakcia na jej terajšiu životnú situáciu a vyrovnávanie sa s náročnými životnými zmenami ktoré choroba priniesla. Nezmiznú tým, že od nich ujdeme. Potrebuje čas, kým to spracuje a Vy tiež. Niekedy chceme od nášho blízkeho chorého v snahe uchrániť ho od bolesti to, čo nedokážeme ani my sami: aby nebol smutný... aby „na to“ nemyslel... aby neplakal... Ale niekedy to nejde. Niekedy je aj čas strachu, sĺz a neistoty. A vtedy o to viac pomáha blízkosť najbližších, hoc aj formou tichej prítomnosti. Viac odpovedí na otázky týkajúce sa psychického zvládania ochorenia a liečby nájdete v mojej knihe Keď do života vstúpi rakovina. A samozrejme, ak by sa potrebovali poradiť na konkrétnu tému, kedykoľvek napíšte znova.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!