X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Poradňa psychológa

Registrácia | Kontakt

Môj chorý otec ma chce chrániť

Dobrý deň, otec bol hospitalizovaný kvôli bolesti v oblasti brucha. Ukázalo sa, že časť jeho problémov nesúvisí s onkologickým ochorením ale časť zrejme áno. Výsledky ešte stále nie sú kompletné, je potrebná operácia. Otec je veľmi samostatný človek, o všetko sa vždy staral sám a všetko zvládal. Ja žijem v zahraničí takže s rodičmi som len v telefonickom kontakte. Keď sa otca pýtam na jeho stav len opakuje, že všetky výsledky sú negatívne, hoci od mamy viem, že to nie je pravda. Okrem toho mi denne rozpráva niečo iné, sú to také zmätočné a protirečivé správy. Táto neistota, ale najmä spôsob otcovej komunikácie so mnou mi robia veľmi zle. Prečo to tajenie a nejasné informácie? A ako sa k tomu postaviť? Som dospelá, mám vlastnú rodinu a takýto „ochraňujúci“ postoj otca mi viac ubližuje než pomáha. Chápem, že jeho prežívanie je úplne iné, ako moje. Ale chcem byť nápomocná a nevedomosť je pre mňa stresujúca. Po otcovej operácii plánujem prísť domov. Mám strach, že moju návštevu odmietne a ak by aj nie, čo očakávať a ako reagovať?

Ďakujem, budem čakať na váš odborný názor.

Dcéra

Odpoveď

Dobrý deň, obdobie predtým ako sa jednoznačne stanoví diagnóza je jedno z najťažších - pre chorého aj pre jeho najbližších. Šok, čakanie, neistota, strach... Aj Váš otec môže byť zmätený z toho, čo mu vlastne je. Hoci niečo už vie, nebolo všetko jednoznačne uzavreté, preto sa v ňom môže striedať obava, že nádor je skutočne zhubný, s nádejou, že to tak napokon nebude. A tendencia popierať ochorenie alebo jeho vážnosť je veľmi častou nevedomou obrannou reakciou, najmä v prvých štádiách choroby. Časom by však mala poľaviť. Z časti teda môže byť otcov spôsob komunikácie s Vami o jeho vlastnej neistote. Ďalším problémom môže byť rodičovská snaha chrániť Vás - hoci plne súhlasím s Vami, že takýto postoj vo Vás vyvoláva skôr nepríjemnú neistotu, pochybnosti a vzájomné napätie v komunikácii. Nevieme presne čo za jeho správaním je, je možné, že zo všetkého niečo. Chápem, že by ste chceli niečo urobiť pre neho už teraz, a tiež vedieť ako to s ním je, ale vydržte kým sa jeho stav diagnosticky neuzavrie.

Je fajn, že ho prídete po operácii pozrieť - je to úplne prirodzená reakcia dcéry, takže v tomto smere nemáte otcovi čo vysvetľovať. Vaša prítomnosť určite pomôže aj mame, bude sa môcť s Vami poradiť, porozprávať. Možno ani bezprostredne po operácii nebude ešte otec schopný s Vami otvorenejšie hovoriť. Ak by to tak bolo, netlačte na neho, nespochybňujte čo Vám hovorí a dajte mu čas kým sa neadaptuje na liečbu. Ak by sa ani potom nič nezmenilo, môžte mu otvorene povedať o tom, ako sa v tom cítite. Teda, že Vám ubližuje, ak s Vami nehovorí úprimne, ste z toho v strese a mrzí Vás, že im potom nemôžete byť nijako nápomocná.

Prajem veľa síl oteckovi aj celej Vašej rodine

S pozdravom

M.A.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 0

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia