Poradňa onkopsychológa
KontaktVziať vnučku do nemocnice za mamou?
Chcem sa spýtať, či si myslíte, že je vhodné, aby 6-ročné dieťa navštívilo svoju chorú mamu na onkológii. Nevesta je na tom veľmi zle, chcela by dcérku vidieť a aj lekári by s tým súhlasili, ale nevieme ako by na to zareagovala vnučka. Celkovo to prostredie, aj to, ako zle mama vyzerá. Nevidela ju už vyše troch týždňov, snažili sme sa v nej udržiavať nádej, že sa vylieči, ale teraz stojíme pred situáciou, že nevesta možno ani neprežije...
Odpoveď:
Je to veľmi ťažké rozhodnutie, chápem. Na jednej strane chcete vyhovieť chorej neveste ktorá túži vidieť svoju dcérku, na druhej strane chcete ochrániť vnučku, ktorá nevie, že mama je v takom zlom stave a vidieť ju by mohol byť pre ňu šok. Čo urobiť?
Treba hovoriť s vnučkou a umožniť jej, aby sa ona sama rozhodla. Skôr ako sa rozhodne je však potrebné dať jej všetky dôležité informácie: popísať v akom je mama stave, prípadne čo uvidí v nemocnici ak tam ešte nebola (lekári, pacienti, prístroje atď.), aby bola na to aspoň trošku pripravená. Ak povie, že by chcela ísť, umožnite jej to. Zároveň ju uistite, že ak zmení svoje rozhodnutie, alebo by počas návštevy chcela odísť, určite sa na to na ňu nikto nebude hnevať.
Teda pokiaľ vnučka bude za mamou chcieť ísť, určite tomu nebráňte, aj keď chápem, že sa obávate, ako zareaguje keď mamu uvidí. Hoci by som Vám veľmi priala, aby sa nevesta uzdravila, ak sa tak nestane, toto stretnutie môže mať pre ne obe do veľký význam.
Viem, že je to ťažké, ale nedávajte vnučke nepravdivé informácie. Kým človek žije je nádej stále potrebná, treba stále veriť a dúfať, to určite. Ale nedávajte vnučke informácie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti – v danej chvíli sa jej možno troška uľaví, ale o to väčší potom môže byť neskôr jej šok a sklamanie. Snažte sa jej vysvetliť, že mamin stav je teraz vážny, ale dúfate, že sa zlepší. Nemusíte hovoriť veľa, odpovedajte na to, čo sa bude sama pýtať.
Pokiaľ sa na základe informácií rozhodne, že mamu ísť do nemocnice navštíviť nechce, akceptujte to. Uistite ju, že to je v poriadku, že môže s mamou telefonovať, nakresliť jej obrázok a podobne. Každé dieťa prežíva takúto situáciu inak a inak reaguje. To čo je v danej situácii to najlepšie z najhoršieho sa dozvieme tak, keď sa s dieťaťom rozprávame a dáme mu možnosť hovoriť o tom čo cíti, čo by chcelo a čoho sa naopak obáva.
Držím vám palce.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»
