Poradňa onkopsychológa
KontaktLiečba pokračuje (2. časť)
Milá pani doktorka, veľmi pekne Vám ďakujem za Vaše slová, dodávajú mi veľa odvahy. Viete, je zvláštne, že pokiaľ táto choroba nebola prítomná v našich životoch, veľa vecí sme si neuvedomovali. Teraz ďakujem Bohu za každý deň, kedy sa môžeme spolu s rodinou smiať, rozprávať a tráviť spolu čas.
Mamička už má po operácii. Bohužiaľ jej museli amputovať celý prsník. Len som ju objala a povedala jej, že to bude všetko v poriadku. Ale je veľmi ťažké sa s tým vyrovnať aj preto, že aj napriek prevencii ju lekári zanedbali a toto je výsledok. Pociťujem veľkú zlosť keď si predstavím, ako táto choroba zohavila jej telo a ešte ju čakajú náročné terapie. Verím, že sa raz preklenieme cez tieto nepríjemné a zlé emócie. Maminku veľmi obdivujem, má viac sily ako ja - neviem či len navonok, aby som sa ešte viac netrápila alebo sa s tým naozaj dokáže tak úžasne vyrovnať. Keď som dnes bola za ňou predstavila mi svoju novu "spolubývajúcu". Bolo neuveriteľné sledovať, ako jej moja mamina dokázala dodať odvahu, nech nemá strach. Obdivujem ju, jej silu a jej ciele do budúcna, napriek strachu a neistote, ktorú cíti. Bojí sa však návratu do normálneho života... Vravela mi, že keď je na oddelení, kde sú všetky ženy takto po operácii pomáha jej to, lebo vie, že nie je na tom tak sama. Ale nevie, ako to bude, keď sa vráti domov. Pochádzame z malej dedinky, kde každý každého pozná, tak má strach z reakcií okolia.
Prosím Vás poraďte mi, čím jej ešte môžem pomôcť, dodať jej sily aby bojovala? Dnes som jej povedala, že ju cela rodina veľmi ľúbi a musí bojovať aj kvôli nám, lebo ju potrebujeme. Milo sa na mňa usmiala, verím, že jej to dodalo aspoň trochu viac odvahy a verím, že sa nám podarí nad jej chorobou vyhrať.
Ďakujem, s pozdravom J.
Odpoveď:
Milá pani Janka, hoci ešte stále prežívate obavy a je to pre Vás ťažké, z Vášho listu už predsa len zaznieva aj odhodlanie a nádej, že to všetko spolu zvládnete. Ako som už napísala, Vaše obavy sa budú postupne zmierňovať a keď sa Vašej mamičke podarí tak dobre, ako zvládla operáciu, zvládať aj liečbu, tak Vás to taktiež upokojí. Vaša mama bojovníčka a zrejme má jasne v hlave upratané priority – teda strata prsníka je cena, ktorú zaplatí za to, aby tu mohla zostať s Vami, svojimi najbližšími. Určite to pre ňu nie je ľahké, ale nepoddáva sa. Verím, že rovnako sa postaví aj k liečbe.
Po návrate domov – teda v pozícii „chorá medzi zdravými“ – to môže zo začiatku byť o niečo ťažšie, ako v nemocnici medzi ľuďmi s rovnakými problémami, ale s podporou rodiny to zvládne. Posmeľte ju, že má právo sama sa rozhodnúť či bude hovoriť o tom, s akou diagnózou sa lieči a komu sa s touto informáciou zdôverí. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí pochopia a podporia a takí, ktorí budú len robiť klebety, lebo žijú životy iných. Na to sa treba pripraviť a radšej sa im vyhýbať. Často mi pacienti hovoria, že práve v chorobe sa im veľmi vyčistili vzťahy... a tie, ktoré nemali skutočnú hodnotu, skončili. A čo môžete pre Vašu mamu urobiť Vy? Už to robíte: všemožne ju podporujete a dávate jej najavo Vašu lásku. To ostatné musí zvládnuť ona sama, ale Vaša podpora jej v tom určite pomôže. Posmeľte ju, že ak je niečo, čo by ste pre ňu mohli ešte urobiť aby Vám povedala.
Viac konkrétnych rád ako obdobie liečby a potom aj návrat do života po liečbe zvládnuť nájdete v mojej knihe Keď do života vstúpi rakovina.
Držím Vašej mame aj Vám palce!
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»