Poradňa onkopsychológa
KontaktŠok z diagnózy
Je to dva týždne čo sme sa dozvedeli ockovu diagnózu: malígny melanóm. Všetci sme z toho boli šokovaní, vlastne stále sme. Ja som prvé dni preplakala, samozrejme nie pred ockom, len doma pred manželom. Teraz som sa už trošku upokojila, ale nepríjemné pocity strachu a obáv ma stále prenasledujú. Nedokážem poriadne spať, nechutí mi jesť a je mi totálne na nič. V práci sa neviem sústrediť, ani doma ma nič nebaví. Stále myslím len na to čo bude s ockom. Vidím, že mamka je rovnako utrápená a prežíva podobné pocity. Ockovi vyoperovali zhubný nádor spolu so šiestimi lymfatickými uzlinami z ktorých tri boli pozitívne. Včera sme boli po neho v nemocnici, potom nás poslali na odbornú komisiu. Lekárka mu celkom prijateľným spôsobom vysvetlila jeho diagnózu, ktorá je v III. štádiu. Ďalej je potrebné objednať sa na PET CT, keďže je tu zrejme riziko ďalších metastáz a potom sa navrhne ďalšia liečba. Čakacia doba je však dlhá a neviem si predstaviť ako to psychicky zvládneme. Ocko sa po operácii zotavuje celkom dobre aj keď vidím, že je smutný. Našťastie bývame blízko, takže môžeme byť v neustálom kontakte. Je mi jasné, že keď rodičom chcem byť oporou, musím sa v prvom rade emočne dať do poriadku ja sama. Rozum mi to hovorí, ale srdce nedokážem presvedčiť. Vianoce sme vždy trávili spolu u nás, určite to zorganizujem aj tento rok, bojím sa však, že to bude skôr o smútku ako o radosti.
Odpoveď:
Obdobie po diagnostikovaní ochorenia je psychicky veľmi náročné. Jednak ťažoba samotnej diagnózy a jednak neistota toho čo všetko sa bude diať, aká bude liečba, ako zaberie, aké sú šance na vyliečenie... Veľa obáv a otáznikov na ktoré zatiaľ nepoznáte jasné odpovede. Preto je pochopiteľné, že je pre Vás ťažké zvládnuť všetky intenzívne emócie ktoré informácia priniesla a usporiadať si myšlienky. Chápem, že by ste chceli byť kvôli rodičom silná a statočná hneď teraz, ale obdobie spracúvania prvotných emócií sa nedá preskočiť. V prvom rade potrebujete byť trpezlivá a chápavá sama k sebe, svojmu prežívaniu, prijať, že potrebujete čas kým sa emočne stabilizujete. Nebráňte sa tomu ak potrebujete plakať, ak ste smutná, alebo ak prežívate strach. Nie je to zlyhanie ale prirodzené pocity prináležiace situácii v ktorej ste sa ocitli. Netreba ich potláčať, treba ich zo seba uvoľniť - plačom, rozhovorom s niekým blízkym, alebo akýmkoľvek spôsobom, ktorý vám môže pomôcť.
Áno, čakanie vyšetrenia a rozhodnutie o ďalšej liečbe je stresujúce, najmä ak to trvá dlhšie. Na druhej strane, medzitým sa Váš ocko môže zotaviť po operácii, aby zvládal ďalšiu liečbu. Najdôležitejšie je, že ste s Vašou mamou pri ňom, podporujete ho. Psychika človeka má obrovskú adaptačnú schopnosť a aj to, čo sa zdá byť v prvej chvíli nezvládnuteľné a príliš desivé dokáže postupne zvládnuť a naučí sa s tým naučiť žiť. Samozrejme, vlastnou snahou a informovanosťou tomu môžeme pomôcť alebo naopak... Hoci každý človek je osobitý, sú aj univerzálne platné odporúčania, ktoré ochorenie a liečbu pomáhajú zvládnuť pacientovi aj jeho rodine. Odporúčam Vám moju knihu Keď do života vstúpi rakovina, je v nej veľa osobných výpovedí pacientov o tom čo im pomohlo náročné situácie zvládať, aj užitočných informácií. Jednotlivé kapitoly sú písané podľa období, ktorými pacient a jeho rodina prechádzajú (obdobie dozvedenia sa diagnózy, obdobie liečby atď.).
Držím vám palce, aby ocko absolvoval vyšetrenia čím skôr a aby ste mali dosť síl jeho liečbu spoločne zvládnuť.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»
