Poradňa onkopsychológa
KontaktPriateľka odmieta pomoc
Mojej priateľke našli niečo - nechce povedať čo presne – oznámila mi len, že je to rakovina v druhom štádiu. Úplne sa odovzdala, všetko zavesila na klinec a odcestovala do inej krajiny, vraj aby sme tu nevideli jej trápenie a podobné porazenecké reči. Čítal som už niekoľko rád a článkov čo robiť, ako jej byť oporou a snažím sa ako viem, ale pri obmedzených možnostiach aké mám (sms a správy na sociálnej sieti) sa bojím, že to nestačí ani zďaleka aby vedela ako veľmi mi chýba a že s ňou chcem bojovať a zvládnuť to. Sám na to nestačím keď ona nechce. Napísala, že videla ako skončila jej babka a ona na to síl nemá a nechce aby sme sa s ňou trápili a nikomu nechce byť na príťaž. Skúste mi prosím poradiť čo mám robiť, čo jej napísať. Napriek tomu, že ona sa vzdala, ja sa jej nevzdám kým je tu a žije.
Ďakujem. Rasťo
Odpoveď psychológa:
Rasťo, chápem, že Vás ničí, že sa Vaša priateľka k informácii o svojom ochorení postavila takto a chceli by ste pre ňu urobiť oveľa viac než robíte, ale jej reakcie Vám zväzujú ruky. Ako pomôcť tomu, aby zmenila svoj postoj k chorobe, dala si šancu na vyliečenie a neodmietala pomoc okolia? V prvom rade treba skúsiť pochopiť čo sa v jej psychike odohráva... Prvou reakciou na oznámenie onkologickej diagnózy je veľmi často šok. Jeho prejavy a dĺžka trvania sú veľmi individuálne. Vaša priateľka má navyše psychickú záťaž vyplývajúcu z rodinnej anamnézy, keďže jej babka zomrela na onkologické ochorenie. Samozrejme, to vôbec nemusí znamenať, že ju čaká rovnaký "osud", to však človek v emočnom šoku nedokáže racionálne vyhodnotiť. Veľa tu mohol (a môže) ovplyvniť aj prístup lekára, ktorý jej diagnózu, možnosti jej liečby a šance do budúcnosti oznámil.
Nepíšete ako dlho ste spolu, či poznáte jej rodičov, priateľov atď. V každom prípade to čo teraz najviac potrebuje je podpora z viacerých strán, aj keď ju v tejto fáze odmieta a uzatvorila sa do seba. Vedomie, že ste pre ňu na blízku keby potrebovala je určite dôležité. Racionálne argumenty toho teraz veľa nezmôžu, ani presviedčanie proti jej vôli, že sa musí hneď začať liečiť, ani „vnucovanie“ informácií o možnostiach liečby atď.. Veľmi pravdepodobne potrebuje najmä čas kým informáciu aspoň čiastočne spracuje. Dávajte jej najavo svoj záujem a prítomnosť - aj keď len na diaľku, pýtajte sa jej čo by od Vás potrebovala (opakovane môže byť odpoveď, že nič, ale postupne sa môže zmeniť...). Môžete jej ponúknuť kontakt na mňa aj na našu stránku, prípadne navrhnúť aby hovorila aj s inými onkológmi a mala viacero názorov na svoj zdravotný stav a možnosti liečby. Ak o nič z toho teraz neprejaví záujem nebuďte sklamaný. Vytrvajte kým bude schopná posunúť sa vo svojom rezignovanom postoji k chorobe a presvedčení, že liečba nemá žiaden zmysel, ďalej.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»
