Poradňa onkopsychológa

Kontakt

Ako si povedať čo áno a čo nie?

Som v liečbe, idem na 4. chemoterapiu. Choroba sa mi vrátila po 6 rokoch, takže zhruba viem čo ma čaká. Ale moje okolie, zvlášť mamička, mi to trošku sťažuje. Každý deň mi volá aj tri-krát a chce sa so mnou rozprávať. Aj keď nie vždy hovorí o chorobe (ona sama nevie, čo to vlastne obnáša a nechcem ju tým zbytočne zaťažovať), je to na mňa priveľa. Neviem ako jej to mám vysvetliť. Ona si možno myslí, že mi tým pomáha odohnať moje myšlienky od choroby, ale mňa to už veľmi zaťažuje, čo s tým?

A ešte mám jednu otázku. Myslíte si, že život na invalidnom dôchodku môže byť plnohodnotný? Som na ID už 6 rokov, a niekedy mi to prerastá cez hlavu. Robím skoro každý deň to isté a niekedy mám pocit, že som tu zbytočná. Deti už mám veľké, a nakoľko muž chodí na týždňovky, cítim sa sama a kladiem si otázku či to takto pôjde už celý život. Hľadám aj nejaké úniky, tým myslím kurzy, joga...ale to je len také krátkodobé. Mám sa zmieriť s týmto životom??

Odpoveď

Dobrý deň,

situácia ktorú popisujete s Vašou mamou je „ukážkový“ príklad problému v komunikácii počas choroby a liečby: rodina chce pomôcť ale nevie ako, a tak robí veci, ktoré si myslí, že by mohli pomôcť. Chorého to obťažuje, ale „vydrží“, aby sa jeho blízki necítili zle...

Vaša mama vám chce pomôcť ale nevie ako. A kým jej Vy nepoviete čo by ste potrebovali a čo Vám naopak robí zle nemá to odkiaľ vedieť (keďže ona sa Vás tiež nespýta :) ). Za jej častým telefonovaním môže byť aj strach o Vás. Ale nech by to bolo čokoľvek, ak sa v tom necítite dobre mali by ste jej to jemne, ale jasne, povedať. Ten, kto teraz v prvom rade potrebuje byť v kľude a držať sa pri sile ste Vy. Pokiaľ Vaše okolie reaguje inak ako by ste potrebovali je Vašou povinnosťou samej voči sebe ochrániť sa pred tým. A zjednodušíte to tým aj Vášmu okoliu. Možno Vašej mame pomôže keď bude od Vás počuť „mami, prosím Ťa, potrebovala by som toto a toto... a toto mi nerobí dobre...“.

Čo sa týka témy zmysluplnosti/plnosti života na ID, ťažko na to odpovedať v skratke. A povedzme si úprimne, jedno je teória, to čo sa o tom napíše, a iné je žiť to. Prežiť takto každý jeden deň. Každý takúto skúšku zvládame inak. Je to ovplyvnené tým ako osobnostne vybavení, aké máme vzťahové zázemie, spôsob života. Poznám ľudí, ktorí sú totálne telesne hendikepovaní a dokážu sa tešiť zo života. A poznám takých, ktorí sú úplne zdraví a nie sú šťastní, cítia sa byť na svete zbytoční. Tým chcem naznačiť len to, že všetko sa začína v našej hlave...

Chápem, že sa niekedy cítite nepotrebná, zbytočná, ale nežijeme len preto aby sme boli potrební (hoci AJ tento rozmer života je dôležitý). Žijeme aj preto aby sme si život vyplnili tým čo považujeme za pekné, zmysluplné... A ak niečo také v živote nemáme aby sme to hľadali. Možno je životná situácia v ktorej ste sa ocitli pre Vás príležitosť, aby ste si zodpovedali na otázku ČO by ste od života chceli a išli si za tým. A tiež sa môžte samej seba spýtať čo môžete/chcete životu ponúknuť Vy. Yoga je SUPER, najmä ak sa jej budete venovať pravidelne. Dobrý začiatok Tiež Vás pozývam na chat na našej stránke. A kedykoľvek ma budete potrebovať, napíšte opäť.

MA


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!