Poradňa onkopsychológa
KontaktZačínam nový život
Dobrý deň,
som 36r. pacientka, ktorá sa pred 3.5 rokmi úspešne vyliečila z rakoviny prsníka. Dodnes beriem tabletky Tamoxifen. Liečba prebiehala počas materskej dovolenky, vtedy aj zrušili podnik, v ktorom som pracovala. Nastúpila som do novej práce, ale bola som unavená, vystresovaná a stále chorá a tak som z nej odišla. Zanechalo to však problémy v mojom vzťahu s manželom, ktoré spolu s ďalšími vyústili do rozvodu. Onedlho sa budeme sťahovať s mojou 6-ročnou dcérou do iného mesta. Manžel aj predtým pre pracovné povinnosti býval doma len málo, navyše sme sa dohodli, že bude pravidelne za dcérou chodiť, ale aj tak to bude zmena. Potrebovala by som poradiť, ako v tejto novej situácii postupovať, či sa dcére snažiť vysvetliť čo sa udialo, alebo jej len tvrdiť, že odchádzam s ňou do iného mesta za prácou a bližšie k rodine? Je normálne, že sa po chorobe stále nevládzem zaradiť do života ako predtým?
Ďakujem vopred za odpoveď
Daniela
Odpoveď:
Milá Daniela,
najskôr k Vašej otázke či je normálne, že sa po 3,5 roku od ukončenia liečby nedokážete zaradiť do normálneho života. Že je to tak nie je len dôsledok liečby... Za posledné roky ste prežili viacero traumatizujúcich udalostí: onkologický nález počas materskej dovolenky, následná liečba, strata zamestnania, nastúpenie do nového, stresy tam, odchod zo zamestnania, konflikty vo vzťahu a teraz rozvod. To je obrovská psychická záťaž a vôbec ma neprekvapuje, že hoci od ukončenia liečby uplynul pomerne dlhý čas, nedokážete sa stále zmobilizovať. A chýba vám k tomu aj to, čo je v tomto období veľmi dôležité: Podpora najbližších (v tomto prípade manžela).
V prvom rade urobte všetko preto, aby sa Vaša situácia aspoň troška upokojila. Niečo z toho ovplyvniť nemôžte, ale môžete ovplyvniť svoj postoj k tomu. Rozdeľte si veci na tie, ktoré musíte prijať a učte sa nenechať sa nimi ničiť, ak sa nedajú zmeniť a na tie, ktoré aspoň čiastočne ovplyvniť viete. Vaša priorita je teraz dcérka a zdravie. Výborné je, že liečba bola úspešná. Je preto šanca, že po rozvode a nástupom do novej práce sa Váš život postupne upokojí a budete môcť začať novú, spokojnejšiu životnú etapu.
A ešte k druhej Vašej otázke: Či dcérke povedať čo sa udialo. Určite by mala vedieť, že sa nesťahujete len kvôli práci. Ale pokiaľ je téma budúcnosti Vášho vzťahu s manželom čo len trocha otvorená (napokon, ešte nie ste rozvedení...), stačí, ak dcérke poviete, že máte s oteckom nejaké problémy a takto ste sa zatiaľ dohodli, ale že za ňou bude určite chodiť a uvidíte čo bude ďalej. Pokiaľ ste pre rozvod rozhodnutí a je "na spadnutie", v tom prípade ju treba zmeny v rodine pripraviť jednoznačnejšie. Opäť: slovo rozvod nemusí padnúť hneď, ale mala by vedieť, že sa sťahujete bez otecka preto, lebo ste si prestali rozumieť a už nebudete spolu bývať. V oboch prípadoch je najdôležitejšie zdôrazniť, že váš rozchod neznamená, že už nebude mať otecka, stále budete obaja jej rodičia. Ak je to možné, tento rozhovor s dcérkou by ste mali absolvovať spolu s manželom. Mali by ste v tom čo hovoríte byť jednotní, dovoľte jej pýtať sa a určite ju neklamte. Treba jej veci vysvetliť primerane jej veku, ale poctivo. Inak riskujete, že narušíte jej dôveru voči vám v budúcnosti. Pre zvládnutie tohto obdobia v živote Vašej dcérky aj Vašom odporúčam publikáciu Zděnka Matějička a Zděnka Dytrycha: Krizové situace v rodine očima dítěte (vydavatelstvo Grada).
MA
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»
