Poradňa onkopsychológa
KontaktPo psychické problémy po úspešnom ukončení liečby
Dobrý deň, môjmu manželovi diagnostikovali pred rokom karcinómu hrubého čreva. Bolo to veľmi nečakané, nemal žiadne problémy a zistilo sa to pri preventívnej prehliadke. Liečba prebehla v pomerne krátkom čase a manžel ju zvládol na výbornú. To skôr ja som to vtedy zvládala horšie - bol to pre nás šok a nejaký čas mi trvalo, kým som sa s tým ako-tak vyrovnala.
Teraz už je manžel po liečbe, to najhoršie je za nami a lekár mu povedal, že ak sa bude dobre zotavovať, môže pomaly uvažovať aj o návrate do práce. Po zdravotnej stránke nemá žiadne ťažkosti ale začal upadať psychicky. Je ustráchaný, stále sa pozoruje, nechce nikam chodiť a mám pocit, že je to stále horšie. Keď ho upozorním, že si týmto sám škodí, je veľmi podráždený, vraj to neviem pochopiť lebo som nezažila to čo on. Chcem mu pomôcť ale neviem ako.
Lýdia
Odpoveď
Dobrý deň, pani Lýdia
s prípadmi kedy chorý zvládne liečbu veľmi dobre a problémy nastanú v období po nej sa v praxi stretávam pomerne často. Pacient už nie je v takom intenzívnom kontakte so svojim onkológom, čo zvyšuje obavy, že ak by sa choroba vrátila, tak sa to nezachytí hneď. Obavy a neistotu tiež môže vyvolávať návrat do každodenného života. Nejaký čas po liečbe často pretrváva únava a táto nedovoľuje pacientovi po liečbe fungovať tak ako predtým. Okolie na toto často zabúda a chorý sa potom cíti nepochopený.
Vášmu manželovi diagnostikovali chorobu „náhodou“, subjektívne nepociťoval žiadne ťažkosti. O to silnejšia môže jeho byť obava, že sa opäť môže v jeho tele niečo diať a on si to nevšimne. Takéto obavy vedia byť veľmi naliehavé a ničivé a vedú k sebapozorovaniu, o ktorom píšete. Z časti by mal pomôcť čas, ale Vy píšete, že u manžela pozorujete skôr opačnú tendenciu. Ak by sa jeho stav nelepšil, odporúčam Vám vyhľadať psychológa prípadne psychiatra (niekedy je potrebná psychofarmakologická liečba, ktorá úzkosť zníži). Môže totiž ísť o tzv. posttraumatickú stresovú poruchu, ako reakciu na traumu, ktorú spôsobilo ochorenie. Prejavuje sa úzkosťou, sebapozorovaním, tendenciou vyhýbať sa chodeniu medzi ľudí, podráždenosťou, vyčerpanosťou a inými ťažkosťami. Chápem, že sa snažíte manžela povzbudiť, aby sa vzchopil, ale pravdepodobne to nie je v jeho silách. A verte, že to nemusí mať nič spoločné s nedostatkom snahy. Chorý si často uvedomuje, že situáciu nezvláda, ale nedokáže si pomôcť sám. Preto sa snažte manžela pochopiť, povzbudzovať a ak sa bude trápiť dlhodobo, neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 »»
