X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Aj my sme to prežili

Registrácia | Kontakt

Mária, 47 r.

Rakovinu prsníka prekonala pred 3 rokmi

Všetkým ženám, ktoré sú rovnako ako aj ja konfrontované touto diagnózou, by som chcela odkázať, aby sa svojej choroby nebáli a brali ju normálne. Nech sa snažia liečbu podstúpiť v čo najväčšej pohode. Ja keď som sas liečbou zmierila, tak mi zrazu začalo byť lepšie, dokázala som sa smiať, rozprávať sa so svojimi blízkymi, hrať sa s našim psom.

*****

Rakovinu prsníka mi diagnostikovali v roku 2006. Podstúpila som operáciu, počas ktorej mi odobrali primárny nádor na prsníku a uzlinu v podpazuší, v ktorej som mala metastázu. Hrčku na prsníku som si po prvýkrát nahmatala už začiatkom roka, v januári 2006, nevenovala som jej však prílišnú pozornosť. Myslela som si, že po menštruácii sa jednoducho stratí a všetko bude v poriadku. V tom čase sme sa s rodinou sťahovali a na hrčku som úplne zabudla. Keď sa zhon okolo sťahovania upokojil, jeden večer si môj manžel všimol, že na prsníku mám citeľnú, až skoro voľným okom viditeľnú hrčku. S obavou sa ma opýtal, čo to tam mám a aj ja som sa vtedy zľakla a sľúbila som mu, že ihneď pôjdem k lekárovi. Navštívila som ambulanciu na vyšetrenie prsníkov a odvtedy už išlo všetko veľmi rýchlo: najprv sonografické a následne mamografické vyšetrenie. Lekár mi okrem hrčky na prsníku potvrdil aj pozitívny nález v podpazuší. Okamžite ma hospitalizovali a podstúpila som operáciu v ružinovskej nemocnici, po ktorej som čakala na výsledky. Moje obavy sa potvrdili - rakovina prsníka s metastázou v uzline v podpazuší. Už v nemocnici mi bolo jasné, že nie je všetko v poriadku, mala som veľmi zvláštne pocity už pred operáciou a veľmi ťažké boli aj chvíle, keď som čakala na výsledky. Bála som sa hlavne nálezu pod pazuchou a nevedela som, ako to všetko dopadne, dokonca som myslela na najhoršie. So svojou diagnózou som sa najprv zverila svojmu manželovi, nechcela som o tom nikomu povedať. Vtedy ma však manžel veľmi podržal a práve on to povedal našim deťom. Aj keď moje obavy boli veľmi veľké, bála som sa o svoj život, vedela som, že musím začať normálne žiť. Stávalo sa mi, že som sa hocikedy rozplakala, v aute keď ma manžel viezol, alebo aj na prechádzke so psom.

Po operácii nasledovala chemoterapia, ktorú som začala absolvovať v Národnom onkologickom ústave. Mám za sebou už tri chemoterapie. Všetko som si o chemoterapii naštudovala v knižkách, takže som bola pripravená na čokoľvek – na vypadávanie vlasov, vedela som, že mi po nej môže byť zle. Všetko, čo súviselo s chemoterapiou som sa snažli brať normálne, dokonca som si robila žarty pri výbere parochne. Podľa manžela som v nej byzerala lepšie ako so svojimi vlastnými vlasmi, ktoré mi čoskoro začali vypadávať a tak mi ich jednoducho moja dobrá priateľka ostrihala. Aj keď mi po chemoterapii bývalo zle, snažila som sa žiť normálny život, veľmi mi pritom pomáha moja rodina, manžel a aj deti a keď mi bolo najhoršie, tak ma vždy podržali.

Všetkým ženám, ktoré sú rovnako ako aj ja konfrontované touto diagnózou, by som chcela odkázať, aby sa svojej choroby nebáli a brali ju normálne. Nech sa snažia liečbu podstúpiť v čo najväčšej pohode. Ja keď som sa s liečbou zmierila, tak mi zrazu začalo byť lepšie, dokázala som sa smiať, rozprávať sa so svojimi blízkymi, hrať sa s našim psom. Môj syn ma dokázal vyburcovať, aby som zas začala vnímať život normálne. Už len tým, aby som s ním napríklad pozerala televíziu. Naopak, s dcérou sme zas trávili veľa v času v našej záhrade. Za vštky tieto chvíle ďakujem svojej rodine a všetkým blízkym.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 »»

Napíšte nám aj Vy

Na našej stránke nebudeme prinášať len informácie z oblasti psychoonkológie, ale jej súčasťou budú aj príspevky od pacientov a ich blízkych. Práve rozprávanie ľudí, ktorí onkologické ochorenie zvládli alebo ho práve prežívajú, o tom, ako sa k tejto náročnej etape postavili, ako ju dokázali zvládnuť, ale v určitom štádiu možno aj nezvládnuť, ako sa vyrovnávajú alebo vyrovnávali so svojimi pocitmi, môže byť pre návštevníkov tejto stránky veľmi cennou inšpiráciou.

Budeme preto veľmi radi, ak sa k nám pridáte - so svojim príbehom, jednoduchým odkazom, alebo radou.

Vaše príbehy, rady, odkazy a fotografie
posielajte na info@onkopacient.sk.

Alebo použite formulár »

Tu si môžete prečítať všetky príspevky »

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 4

1. vierka11 vierka11 05.08.2010 14:46
mila Maria ja som tiež prvy krat na chate a tiež s tou diagnozou včera to je 4.8 som bola na poslednom ožiari a teraz už len čakam ake vysledky budu o 3 mesiace s liečbou sol začala 14.1.2010 mam za sebou tažke obdobie a chcem tomu verit že už to nebudem musiet nikdy opakovat .Teraz už som rada že to mam za sebou ,tešim sa že mi opät rastu vlasy len keby ma tak neboleli nohy aj unava ma zmaha chcela som sa len spytat či to časom polavi mam 46 r.a chcem ešte v živote niečo pekne zažit verim že mi niekto napiše a povzbudi ma prajem všetkym všetko dobre

2. oli oli 20.07.2010 08:22
Dobrý deň pani Mária, mojej mame tiež diagnostikovali rakovinu prsníka. Dnes ju operujú tak som ako na ihlách. Už som prečítala snáď všetko o chemoterapii, čo nás asi čaká.... Váš článok mi trošku pomohol. Bola by som rada ak by sme to aspoň z časti takto dobre zvládli aj my. Prajem Vám všetko dobré, s pozdravom oli

3. edka edka 22.04.2010 13:45
edka7c234i4k Milá pani Mária! Dnes som prvý krát na chate a váš príbeh je veľmi dojemný...mňa to všetko len čaká a som veľmi vystrašená...termín operácie mám o týždeň...mám tri deti ktoré nadovšetko milujem preto budem bojovať zo všetkých síl...majú už len mňa,môj manžel zomrel pred 16-timi mesiacmi...aj Váš príbeh mi dodáva sily...želám všetko dobré...s pozdravom...Edita

4. nadine5047 nadine5047 07.01.2010 20:35
mila pani Maria som dnes prvy raz na chate mam tu istu diagnozu ako Vy aj operovana v roku 2OO6 a Vas clanok je vynikajuci.Zelam vsetko dobre v Novom roku Nada Nadine

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia