Pre rodinných príslušníkov
KontaktAj zdravý člen rodiny má svoje potreby
Ak ste partner, rodič, dospelé dieťa alebo iný príbuzný chorého a prebrali ste na seba väčšinu povinností, ktoré z jeho zdravotného stavu vyplývajú, myslite na to, že ak máte takto fungovať dlhší čas, je dôležité, aby ste sa postarali aj o seba. Keďže sa zväčša hovorí o potrebách a prežívaní chorého, možno máte pocit, že vaše vlastné pocity, potreby a oddych sú nedôležité. Nie je to však pravda, pretože vyčerpanosť sa môže stať vážnym problémom. Zložitá situácia často nastáva najmä v rodine s malými deťmi. Keď ochorie jeden z rodičov, od zdravého partnera sa akosi automaticky očakáva, že bude podporujúci a silný, že zvládne všetky povinnosti, ktoré boli predtým rozdelené medzi dvoch a popri práci, deťoch a domácnosti sa postará aj o chorého partnera. Keď to všetko zhrnieme, je zrejmé, že je to pre zdravého partnera veľká záťaž. Ale nedá sa dlhodobo poskytovať na úkor seba samého.
Len vtedy sa môžete postarať o chorého, ak sa postaráte aj sami o seba, o svoje telesné a duševné zdravie. Musíte mať z čoho dávať!
Naučte sa vnímať aj vaše vlastné potreby a rešpektovať hranice v poskytovaní. Strážte si koľko vládzete urobiť a čo už je nad vaše sily. Je to ťažké, pretože pocit, že vás chorý potrebuje stále a celého, môže byť veľmi zaväzujúci a domácnosť, deti a práca tiež pýtajú svoje. Ale ak nezúžite okruh svojich povinností a budete chcieť zvládnuť všetko, ak budete mať na seba príliš vysoké nároky a nepostaráte sa aj o seba, hrozí vám, že sa skôr alebo neskôr dostanete do stavu fyzického a psychického vyčerpania. Váš statočný postoj „ja všetko zvládnem“ a nerešpektovanie vlastných hraníc, vás môžu priviesť k syndrómu vyhorenia (fyzického, psychického a duševného vyčerpania, ktorý sa objavuje zväčša u ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách, alebo tých, ktorí sa dlhodobo o niekoho starajú) a sami budete potrebovať pomoc. A ak to domyslíte do dôsledkov, ak vy „padnete na nos“, kto vás potom nahradí?
Ak máte toľko povinností, že na váš oddych a regeneráciu nezostáva čas, znamená to, že na vašich pleciach toho leží priveľa a mali by ste hľadať spôsob ako to zmeniť. V prvom rade si nastavte latku nárokov voči sebe samému o čosi nižšie. Váš chorý partner, či rodič nemusí mať domáce jedlo v nemocnici každý deň a domácnosť tiež môže nejaký čas bežať „v núdzovom režime“. Pokiaľ je to možné, niektoré povinnosti sa snažte delegovať na ďalších členov rodiny, prípadne požiadať o pomoc niekoho zo širšej rodiny či priateľov.
Ak to teda zhrnieme:
- Vnímajte svoje hranice v poskytovaní starostlivosti.
- Postarajte sa o svoje fyzické, psychické, sociálne a duchovné potreby. Necíťte sa previnilo, ak si doprajete príjemné chvíle relaxu. Ak máte pomáhať druhému, potrebujete byť v poriadku v prvom rade vy sami. Dávať môžete len vtedy, ak máte z čoho.
- Zbavte sa presvedčenia, že ste povinní splniť všetky priania chorého.
- Ak nevládzete, požiadajte o pomoc rodinu, priateľov.
- Zaujímajte sa o možnosti pomoci a podpory zo strany rôznych onkologických nadácií a občianskych združení.
