Pre pacientov

Kontakt

Lekár a pacient

Vzťah, komunikácia a dôvera medzi pacientom a lekárom sú v procese liečby veľmi dôležité a ovplyvňujú do veľkej miery to ako pacient prežíva a zvláda svoje ochorenie. Určite poznáte z vlastnej skúsenosti rozdiel medzi tým ako ste sa cítili, keď ste boli v kontakte s lekárom, ktorý bol neustále zaneprázdnený, nemal čas na to, aby vám čokoľvek vysvetlil, prípadne vám namiesto svojho záujmu o vaše problémy vložil do ruky informačnú brožúrku o vašom ochorení a medzi lekárom, ktorý vám okrem profesionality dokázal prejaviť aj ľudský záujem a podporu. Nie je to o čase – to, že ho má väčšina lekárov málo, a sú nadmieru vyťažení je fakt – ale o ľudskom prístupe a o záujme.

Z rozhovorov s pacientami sme sa dozvedeli, že v komunikácii s lekárom im najčastejšie robí ťažkosti:

  • Používanie množstva medicínskych výrazov a cudzích slov.
  • Dojem, že lekár je v neustálom časovom strese a oni ho zdržujú.
  • Monológ lekára, bez poskytnutia priestoru pre pacienta na vyjadrenie svojho názoru a kladenie otázok.
  • Nedostatok ľudského záujmu a pochopenia.
  • Bagatelizovanie ťažkostí pacienta.
  • Vyhýbanie sa niektorým témam v rozhovore.
  • Spochybňovanie či popieranie možnosti voľby iného lekára.

Dostatok času, vhodnosť prostredia, zrozumiteľné vyjadrovanie a potrebná miera empatie by teda urobili komunikáciu s lekárom príjemnejšou. Na týchto nedostatkoch ale musia popracovať lekári... Vzťah a komunikácia je však interaktívny proces, čo znamená, že nie je dôležité len to ako k vám pristupuje lekár, ale aj to ako pristupujete vy k nemu. Kvalita spolupráce a komunikácie závisí od oboch strán.

Viete, čo robí ťažkosti lekárom pri komunikácii s pacientom a o jeho liečbe?

  • Zahmlené a nepresné informovanie o zdravotných ťažkostiach.
  • Nedisciplinovanosť pacienta počas liečby a nedodržiavanie odporúčaní v životospráve.
  • Pasívny postoj k liečbe a nepreberanie zodpovednosti pacienta za svoje zdravie.

Čo môžete urobiť vy, pacienti, aby bola vaša komunikácia s lekárom efektívnejšia? V prvom rade to, že sa na ňu pripravíte:

  • Ak sa budete cítiť istejšie, absolvujte rozhovor v sprievode niekoho blízkeho. Nielen, že vám bude oporou, ale pomôže vám zapamätať si informácie od lekára a môže Vám neskôr sprostredkovať svoje dojmy a postrehy z rozhovoru.
  • Napíšte si na papier základné informácie, ktoré chcete lekárovi povedať a otázky, ktoré mu chcete položiť.
  • V rozhovore sa snažte byť vecní, presní a otvorení. Formulujte zrozumiteľné a krátke otázky. Hovorte aj o s svojich obavách a očakávaniach.
  • Keď nerozumiete tomu, čo vám lekár hovorí, alebo keď potrebujete vedieť viac, pýtajte sa. Byť dobrým pacientom neznamená nič sa nepýtať a o nič sa nezaujímať.
  • Na záver rozhovoru zhrňte vlastnými slovami, čo ste sa od lekára dozvedeli. Overíte si tak, či ste ho pochopili správne a predídete zbytočným nedorozumeniam.
  • Informujte lekára o všetkých doplnkových alebo alternatívnych formách liečby, ktoré podstupujete.
  • Spýtajte sa lekára akým spôsobom (telefonicky, osobne, mailom) sa s ním môžete kontaktovať v prípade, že by ste s ním potrebovali hovoriť mimo dohodnutej konzultácie.

Informovanosť o diagnóze

V súčasnosti väčšina lekárov informuje pacienta o jeho diagnóze pravdivo. Tento postup kladie väčšie nároky na lekára, ale aj na pacienta. Lekár by mal vedieť podať informáciu citlivo, postupne a primerane psychickému stavu pacienta. Od pacienta sa očakáva, že dokáže informáciu prijať a spracovať. Treba však zdôrazniť, že nie každý pacient informáciu o svojej chorobe prijať dokáže. Sú pacienti, ktorí neznesú pocit, že nevedia o svojej diagnóze a prognóze všetko. A sú naopak takí, ktorých tieto informácie znepokojujú, stresujú a nechcú ich počuť.

Je dobré, ak viete lekárovi povedať aký prístup vám v tomto smere vyhovuje, pretože na začiatku liečby má o vás len veľmi málo informácií a o to ťažšie je nájsť vhodný spôsob ako vás informovať. Máte právo rozhodnúť sa, či a do akej miery chcete byť informovaní, rovnako aj, či súhlasíte s tým, aby lekár informoval vašich príbuzných. Ide o to, aby ste si dokázali vybrať to, čo považujete za najvhodnejšie pre seba a čo vám pomôže udržať motiváciu k liečbe a tomu, aby ste ju zvládli.

„Second opinion“ – názor nezávislého odborníka

Ako pacient máte možnosť rozhodnúť sa pre svojho lekára a v prípade, že u neho nenachádzate kvality, ktoré považujete za dôležité pre vašu liečbu a psychickú pohodu, máte možnosť ho zmeniť. V prípade, že máte pochybnosti o tom, či vás váš lekár lieči správne (tu by vás však mali viesť fakty, nie pocity a dohady) môžete požiadať o tzv. „second opinion“, teda o názor nezávislého odborníka. Kým však pristúpite k tomuto kroku, snažte sa získať potrebné informácie a odpovede na otázky, ktoré vás znepokojujú, od vášho ošetrujúceho lekára. Podľa možností absolvujte rozhovor spolu s niekým z rodiny alebo s priateľom. Len ak nedostanete odpovede, ktoré vám vaše otázky či dohady uspokojivo vysvetlia, pristúpte k ďalšiemu kroku.

V zahraničí je pomerne bežné požiadať o názor nezávislého odborníka. U nás k tomuto kroku pacienti pristupujú s obavami, uvedomujú si, že tým spochybňujú odborné znalosti lekára a obávajú sa jeho reakcie. Ide však o vaše zdravie, je pochopiteľné, že chcete mať istotu, že dostávate tú najsprávnejšiu liečbu a najadekvátnejšiu starostlivosť. A ak je lekár kvalitný nie len ako odborník, ale aj ako človek, v zásade by nemal byť pre neho problém, ak sa k jeho terapeutickým postupom vyjadrí iný kolega.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!