Pre pacientov

Kontakt

Ako zvládnuť oznamovanie „zlých správ“

Pre väčšinu pacientov je moment, keď sa dozvedia, že ich diagnóza znie „rakovina“, jedným z najťažších v ich živote. V niektorých prípadoch, hlavne, keď zisteniu diagnózy predchádzajú dlhodobé obťažujúce telesné symptómy, sa pacientom pri oznámení diagnózy, teda príčiny ich problémov, paradoxne uľaví. Svitá im totiž nádej, že liečba prinesie zlepšenie. Najčastejšou reakciou na oznámenie onkologickej diagnózy je však šok.

Určite si tú chvíľu pamätáte: vír premenlivých emócií, zmätok, bezradnosť, úzkosť, strach... Alebo naopak – zastane svet, zostane prázdno, nič nevnímate, nepočujete... Všetko okolo vás je ako v sne, registrujete, že vám lekár niečo hovorí, ale význam jeho slov vám úplne uniká. Rezonuje vo vás len to jediné: „mám rakovinu“.

Je dobré, ak nie ste v situácii, kedy sa dozviete diagnózu alebo inú závažnú správu o vašom zdravotnom stave, sami. Ak máte pri sebe niekoho, kto vám je oporou. Neodporúčame to však ako najvhodnejší postup pre každého, pretože sú jedinci, ktorí potrebujú situáciu najskôr „predýchať“ sami, upratať si svoje pocity a myšlienky a až potom o nich hovoriť so svojimi blízkymi. Takúto voľbu treba rešpektovať. Ďalšia vec, ktorá v týchto chvíľach pomáha, je priestor na spracovanie prvotných emócií. Spôsob, akým sa to deje, je opäť veľmi individuálny: niekto len ticho sedí, iný plače, ďalší potrebuje hovoriť...

Nie sú správne alebo nesprávne reakcie v takýchto chvíľach. Urobte to, čo vám pomôže situáciu zvládnuť.

Dobrý lekár vie, že ak vás bezprostredne po oznámení diagnózy, alebo inej závažnej skutočnosti o vašom zdravotnom stave zavalí informáciami o tom, čo sa s vami bude ďalej diať, pravdepodobne si z nich zapamätáte len veľmi malú časť. Vaša pozornosť je rozptýlená a pamäť nie je schopná informácie uložiť. Mať k dispozícii nejaké základné informácie, aby ste nezostali so svojou diagnózou visieť vo vzduchoprázdne neistoty a mali nejakú víziu do budúcnosti, je však prospešné. Aj z tohoto dôvodu je vhodné, aby bol pri vás niekto blízky, kto vám poslúži nielen ako opora, ale aj ako „pamäťová karta“ a môže vám neskôr zopakovať to, čo ste vy počas rozhovoru s lekárom neboli schopní vnímať.

Dostatok podpory, priestor na prejavenie pocitov a poskytnutie základných informácií o tom, čo sa bude s vami diať ďalej, sú oporné body, ktoré vám situáciu, keď sa dozviete závažné informácie o vašom zdravotnom stave, zvládnuť.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!