Pre pacientov

Kontakt

Strach a úzkosť.

Strach a úzkosť môžu byť jednou z reakcií na ohrozenie života. Okrem tejto tzv. existenčnej úzkosti sa môžu pridružiť aj ďalšie strachy - z priebehu a náročnosti liečby, z jej vedľajších účinkov, nejasnej dĺžky trvania, či neistého efektu. Ťaživé sú aj obavy ako veľmi choroba poznačí pracovný, rodinný život a sociálne postavenie pacienta. Zvýšenú mieru úzkosti a strachu môžete pociťovať ako napätie, nepokoj, hrôzu až paralýzu. Môžete zaznamenať, že vaša pozornosť je znížená, vnímanie zúžené, objaviť sa môžu problémy s pamäťou. Na telesnej úrovni sa strach a úzkosť môžu prejaviť svalovým napätím, chvením, zrýchleným pulzom, búšením srdca, plytkým a zrýchleným dýchaním.

Nezriedka sa u pacientov rozvinie tzv. anticipačná úzkosť. To znamená, že samotné očakávanie a predstava liečby spôsobuje nevoľnosť, zvracanie, alebo iné nepríjemné stavy. Napr. vás napína na zvracanie hneď po príchode do nemocnice, hoci ste liečbu ešte nedostali. Vaša psychika teda reaguje cez telesný prejav.

U niektorých pacientov môžu mať rôzne vyšetrenia za následok úzkosti alebo fóbie, ktorými trpeli v miernej forme aj v minulosti, ale keďže v bežnom živote neboli konfrontovaní so situáciami ktoré by ich vyvolávali, neprejavili sa - napr. klaustrofóbia pri nukleárnej magnetickej rezonancii, alebo strach z ihly alebo krvi pri rôznych odberoch.

Čo vám môže pomôcť úzkosť znížiť:

  • mať k dispozícii všetky potrebné informácie o liečbe, o jej možných vedľajších účinkoch, ale aj tom, ako je možné ich zvládnuť. Pozor však na dôveryhodnosť zdrojov, odkiaľ informácie získavate! Ak ste vopred nasiaknutí hororovými príbehmi o tom, aká je chemoterapia strašná a koľkých ľudí takmer zabila, zrýchli sa vám tep a rozbúcha srdce, len keď o nej budete len počuť.

A pritom: to, ako budete na chemoterapiu reagovať, závisí od typu liečby, ktorú dostanete. Ale aj v prípade, ak máte rovnakú liečbu ako iný pacient, váš organizmus môže na ňu reagovať inak.

  • snažiť sa vedome kontrolovať a ovládať úzkostné myšlienky, nenechať im priestor, aby vás zahltili. Pomáha presmerovanie myšlienok na iné, príjemnejšie. Nemusí sa to podariť hneď, je to vec poctivého tréningu.
  • Pomáha aj zmena miesta, kontakt s priateľmi, zmena činnosti, ktorú práve vykonávate, prechádzka, alebo iná, vášmu stavu primeraná, fyzická aktivita.
  • Kontrola myšlienok neznamená, že sa budete tváriť, že váš strach neexistuje a že nebudete o ňom s nikým hovoriť. Naopak, je dôležité vedieť svoje obavy dať zo seba von, zdôveriť sa s nimi niekomu blízkemu. Nerozvíjajte príliš takéto myšlienky keď ste sami.
  • naučte sa relaxačné techniky, pomôžu vám znížiť napätie v tele a zahnať úzkostné myšlienky v hlave. Keďže ide opäť o nácvikové metódy, mali by ste trénovať 2-3 krát denne 15-20 min. Postupne si získate schopnosť upokojiť svoje telo aj myseľ vždy, keď to budete potrebovať.

Ak vám však ani po čase vaša snaha neprinesie úľavu od úzkosti, vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra. Nielen preto, že úzkosť je nepríjemný stav a môže vyústiť do obrazu úzkostnej poruchy alebo fóbií, ktorých liečba je podstatne náročnejšia, ale aj preto, že úzkosť má negatívny vplyv na priebeh liečby - nielen v zmysle psychickom, ale aj fyziologickom: anticipačná úzkosť zvyšuje napätie v tele a keď ste napätí, spojenie medzi podnetom a reakciou sa vytvorí rýchlejšie. Teda čím vyššia bude hladina úzkosti, tým vyššia bude pravdepodobnosť, že budete počas liečby trpieť nevoľnosťou a zvracaním.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!