Pre rodinných príslušníkov
KontaktChoroba a partnerský vzťah
Počas ochorenia a liečby sa na istý čas menia partnerské roly, kompetencie, intímny život, rodinné rituály, či zaužívané stereotypy v partnerskom vzťahu. Je to zmena, na ktorú zväčša nie je veľa času pripraviť sa a nie je ani isté ako dlho bude trvať. Zdravý partner musí nielen pracovať, ale často na seba preberá starostlivosť o deti, o chod domácnosti aj o chorého partnera. V takejto situácii je zväčša veľmi vyťažený a je potrebné snažiť sa zredukovať povinnosti na možné minimum a v prípade potreby požiadať o pomoc širšiu rodinu alebo priateľov.
Niektorí partneri sú pre chorého veľkou oporou, niektorí však nevedia ako reagovať a cítia sa bezradní. Muži môžu mať tendenciu unikať do práce – za čím sa okrem snahy uživiť rodinu môže skrývať aj podvedomý strach z konfrontácie s partnerkinou chorobou, neistota ako sa k nej správať a nepríjemný pocit z toho, že jej nedokážu pomôcť. Pre väčšinu žien, ktoré ochoreli, je najdôležitejšia samotná prítomnosť milovaného človeka a možnosť spoločne s ním zdieľať neľahkú situáciu.
Ženám je prirodzenejšia rola opatrovateliek, vykonávajú okolo chorého partnera množstvo praktických vecí, ktoré im dávajú pocit, že sú pre neho aspoň v niečom užitočné. Činnosť im tiež pomáha rozptýliť myšlienky a obavy. Potrebujú viac zdieľať a rozprávať sa, čo je niekedy v protiklade s potrebou muža.
Ak chcete byť pri chorom partnerovi spôsobom, aký on sám potrebuje, najspoľahlivejší spôsob ako nenapĺňať svoje predstavy, ale jeho potreby, je pýtať sa, čo potrebuje. A najoverenejší spôsob ako prekonať vzájomné vzďaľovanie sa, ktoré môže obdobie choroby a liečby priniesť, je hovoriť spolu.
Niektoré partnerské vzťahy môžu počas choroby, alebo po nej, prechádzať krízou. Môžu sa prejaviť problémy, ktoré naštrbovali stabilitu vzťahu už pred ochorením, avšak v bežnom živote sa ich darilo zľahčiť, odsunúť či prekryť. Počas choroby, alebo po nej, sa však zviditeľnia a partnerom chýba sila spoločne im vzdorovať. Kríza ale môže byť aj obrazom neschopnosti spolu zvládnuť náročnú situáciu. Náročnou etapou pre partnerský vzťah môže byť aj obdobie po ukončení liečby. Zdravý partner je už vyčerpaný, doliečený partner ešte nevládze... Nezriedka sa stáva, že zdravý partner očakáva, že keďže liečba už skončila, všetko bude zo dňa na deň fungovať tak ako predtým... Ale dôsledky invazívnej liečby - najmä únava, slabosť či spavosť – zväčša doznievajú v organizme pacienta ešte nejaký, individuálne dlhý, čas po jej ukončení. Preto je dôležité, aby mal rekonvalescent dostatok priestoru na zotavenie.
V tomto období častejšie dochádza k rozpadu partnerského vzťahu. Nie v zmysle, že by percento rozpadu vzťahov bolo vyššie ako u zdravých dvojíc; ale keďže je spoločensky neakceptovateľné opustiť partnera v chorobe, častejšie k tomu prichádza práve po ukončení liečby. Rozpad vzťahu môže byť dôsledkom predchádzajúcich, pred chorobou neriešených problémov, ale môže k nemu prísť aj v dôsledku vzájomného odcudzenia sa počas choroby. Dôvodom môže byť aj to, že choroba a život po liečbe prinesú rôzne zmeny, ktoré zdravý partner nie je schopný akceptovať. Samozrejme, sú aj páry, ktorých život ohrozujúca situácia ochorenia primkla ešte bližšie k sebe a stala sa v tomto zmysle pre vzťah darom.
Čo vám pomôže udržať kvalitný partnerský vzťah počas ochorenia a liečby
- Pestujte vzájomnú blízkosť. Duševnú - hovorte spolu. Netreba veľa, ale úprimne. Telesnú – nevzdávajte sa telesnej intimity. Sex je len jednou z jej podôb, objavujte aj ďalšie.
- Poskytnite si navzájom priestor na uvoľnenie emócií. Ak prídu slzy, smútok, ľútosť, hnev... nebrzdite ich.
- Pokúste sa vzájomne sa rešpektovať v rozdielnych spôsoboch prežívania a zvládania tohto náročného životného obdobia.
- Dávajte si pozor na príliš veľké očakávania alebo požiadavky – či už na seba, alebo na partnera. Tlak a napätie vo vzťahu je to posledné, čo v takomto náročnom období potrebujete.
- Nedovoľte, aby vás premohol pocit viny. Napríklad, keď si pacient povie: „Nemám nič žiadať... majú dosť starostí bezo mňa... Som len na príťaž.“ Alebo keď zdravý partner uvažuje takto: „Nie som dosť dobrý partner, ak nedokážem chorému partnerovi všetko splniť, zvládať a tolerovať.“ Takéto postoje sú zbytočne sebazničujúce.
- Obdobie liečby nie je vhodným časom na prijímanie závažných rozhodnutí a zmien vo vzťahu.
