Pre pacientov
KontaktČo znamená „aktívny prístup k liečbe“
Nie je to tak dávno, čo bol pacient vnímaný skôr ako objekt liečby, než ako partner v liečbe . Boli sme naučení, že liečba je iba záležitosť lekára a úlohou pacienta je dôverovať a nechať sa liečiť – bez akejkoľvek účasti na tomto procese. Buďme úprimní, z časti bola táto poloha aj pohodlná... Na druhej strane, takáto pozícia neumožňovala veľa podniknúť ani v prípade, že by pacient niečo urobiť predsa len chcel.
Za posledné roky sa situácia výrazne zmenila. Zo zahraničia k nám postupne prenikol nový model spolupráce lekár - pacient, v ktorom sa z pacienta stáva aktívny prijímateľ liečby a podieľa sa na jej výsledku. Samozrejme, že tým nemáme na mysli, že by mal pacient vedieť aká liečba je pre neho správna (ale má možnosť diskutovať so svojim lekárom o výhodách a nevýhodách každej z nich a tiež má právo odmietnuť ju v prípade, že s ňou nesúhlasí), alebo že by mal niesť zodpovednosť za odborné rozhodnutia. Môžete sa však spolupodieľať na celom procese liečby, priebeh ktorého, okrem nasadenia vhodnej terapie, ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov.
V čom môžete byť počas liečby aktívni?
- V záujme o získanie dôležitých informácií súvisiacich s liečbou;
- V zmene pozície z pasívneho objektu, ktorý sa na nič sa nepýta a k ničomu sa nevyjadruje, na aktívnu spoluprácu s lekárom. Pasivita prehlbuje pocity bezmocnosti, odovzdanosti „osudu“ a závislosti na okolí. Pokiaľ budete aktívnym partnerom v liečbe a preberiete potrebnú mieru zodpovednosti za vlastný prístup k nej, dodá vám to aspoň čiastočne pocit kontroly nad situáciou a celkom určite to skvalitní vašu spoluprácu s lekárom;
- V samotnom prístupe k liečbe;
- V starostlivosti o vašu psychiku a spôsob, akým zvládate liečbu;
- V reagovaní na problémy, ktoré choroba prináša – v aktívnom hľadaní spôsobov ako ich riešiť, prípadne vyhľadávaní zdrojov pomoci, ak je to potrebné.
Byť aktívny neznamená, že všetko musíte zvládnuť sami. Byť aktívny znamená aj vedieť vyhľadať pomoc keď ju potrebujete.
Veľmi dôležitým faktorom, ktorý vám pomôže zvládať ochorenie, je spoľahlivá a dostatočne rozvetvená podporná sieť. Je potrebné, aby ste si ju aktívne udržiavali a rozvíjali, pretože väzba na jeden zdroj pomoci, alebo osobu, ktorá vás podporuje, kladie veľké požiadavky na toho, kto je v tejto pozícii a vás stavia do rizika, že v prípade, že zlyhá, zostanete sami.
Čo môžete zmenou postoja z pasívneho na aktívny ovplyvniť:
- Vlastné prežívanie ochorenia;
- Spôsob a kvalitu komunikácie s lekárom;
- Prístup vašich najbližších k vám, život s chorobou v rodine;
- Postoj spoločnosti voči pacientom. Tí pacienti, ktorí sa k svojej chorobe a jej liečbe stavajú aktívne, stávajú sa vzorom pre chorých, ktorí sa o to ešte len pokúšajú, sú ich motiváciou. A pre zdravých, pre ktorých je onkologické ochorenie desivou predstavou, dôkazom, že sa s ním dá nielen žiť, ale dokonca aj kvalitne žiť.
Čo vám pomôže udržať aktívny a pozitívny prístup počas liečby
- Kontakt a spoločné aktivity s rodinou a priateľmi, čokoľvek, čo vám urobí dobre: rozhovor, prechádzka, kultúra, spoločné koníčky, alebo byť len tak spolu.
- Aktivity, ktoré radi robíte, pri ktorých vidíte výsledok toho, čo urobíte a napĺňa vás pocitom spokojnosti, ak ich zvládnete: navariť dobré jedlo, učiť sa s deťmi, opraviť niečo v domácnosti, venovať sa hre na hudobnom nástroji, písaniu denníka či veršov, dobrovoľnícke aktivity a i.
- Činnosti, ktoré vám robia „pasívne dobre“: skvelé jedlo, počúvanie hudby, čítanie knihy, sauna, masáž.
Ak to zhrnieme do jednej vety, potrebujete zdieľať, dostávať, ale aj dávať.
V každej životnej situácii sa dá nájsť cestička, ktorá nás cez ňu prevedie, len musíme v sebe prebudiť vieru, že existuje a túžbu ju hľadať.
