Aj my sme to prežili

Kontakt

Tatiana, 29

Rakovinu lymfatických uzlín prekonala pred 8 rokmi

Ak sa práve teraz niekto z vás pýta, že prečo práve vy ste museli ochorieť, tak s tým okamžite prestaňte. Nemôžeme poznať všetky odpovede (a ak by ste ju vedeli, pomohlo by vám to?). Ale môžeme sa vzoprieť a zo všetkých síl bojovať a nevzdať sa. Nestrácať čas otázkami sebaľútosti, ktoré vedú len k zhoršeniu choroby.

**********

Ako som sa cítila, keď keď som sa dozvedela, že mám pravdepodobne rakovinu? Neviem vám to opísať, ten hrozný pocit. Ale kto to zažil, si to iste pamätá, to sa nedá zabudnúť.

Bezmocnosť. Zlosť. Plač.

Vo vnútri som vedela, že mám rakovinu, ale kým mi to potvrdili, uplynuli ešte aspoň 3 týždne. Hospitalizácia, výber uzliny, prepustenie a dva týždne čakania. Mama volávala na výsledky 100x denne. Lekár tam nie je, ešte nevie, nemôže hovoriť a podobne... To bolo najhoršie obdobie z toho všetkého. Tá neistota, to zúfalstvo, to ako trpeli moji blízki a ako sme do poslednej chvíle dúfali, že nám sa toto nemôže stať. Až mi je zle, keď si na to spomínam. Každá minúta bola ako rok, s každou ďalšou správou o tom, že výsledky ešte nie sú som sa stále viac rútila. A rodičia a sestra so mnou. Prečo, prečo, prečo? Kričala som na všetkých, na Boha, vrieskala, plakala, búchala dverami a znovu plakala. Prečo práve ja? Hrozný stav.

Keby som tu mala popisovať všetko, čo sa za ten stalo – ako som sa osobnostne vyvíjala, ako som vnútorne rástla, ako som sa namiesto frflania začala zo všetkého tešiť, ako sa zo mňa stávala silná osobnosť istá si sebou a svojou vierou, ako som navždy dala zmysel svojmu život, ako som si začala vážiť veci, ktoré mi predtým prišli samozrejmé, ako som ocenila hodnotu priateľstva... tak by som zapísala ešte mnoho strán... Jeden človek, ktorý si tiež zažil svoje peklo napísal vo svojej spovedi vetu, ktorá mi stále znie v ušiach a ktorá mi dennodenne pomáha znova a znova sa vzoprieť a nedať sa. „Každý raz musí vydať svedectvo o svojom živote a spočítať kolónky dal a dostal. Každý raz musí vydať svedectvo o svojom živote a spočítať kolónky pomohol alebo iba prijímal pomoc.“ A ešte jedna od iného človeka: „Čas je dar, ktorý nám dal Boh. Bude od nás žiadať presné vyúčtovanie.“


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 »»

Napíšte nám aj Vy

Na našej stránke nebudeme prinášať len informácie z oblasti psychoonkológie, ale jej súčasťou budú aj príspevky od pacientov a ich blízkych. Práve rozprávanie ľudí, ktorí onkologické ochorenie zvládli alebo ho práve prežívajú, o tom, ako sa k tejto náročnej etape postavili, ako ju dokázali zvládnuť, ale v určitom štádiu možno aj nezvládnuť, ako sa vyrovnávajú alebo vyrovnávali so svojimi pocitmi, môže byť pre návštevníkov tejto stránky veľmi cennou inšpiráciou.

Budeme preto veľmi radi, ak sa k nám pridáte - so svojim príbehom, jednoduchým odkazom, alebo radou.

Vaše príbehy, rady, odkazy a fotografie
posielajte na maja.andrasiova@gmail.com.

Alebo použite formulár »

Tu si môžete prečítať všetky príspevky »

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!