Téma mesiaca
KontaktPrežívanie počas ochorenia ženy versus muži.
Medzi mužmi a ženami však možno poukázať na niekoľko typických rozdielov v prežívaní a správaní ktoré sa dotýkajú aj vysporiadavania sa s ochorením a liečbou. Zastavme sa pri niektorých.
CHORÁ ŽENA. Počas choroby potrebuje viac ako kedykoľvek predtým od partnera pocit istoty, že stojí pri nej. Jeho prítomnosť a pohladenie. Priestor na to aby mohla prejaviť to čo cíti. Aby vypočul čo ju trápi a aby sa v tom nezostala sama. Aby cítila, že napriek tomu, že choroba poznačila jej vzhľad je pre neho stále krásna a milovaná bytosť.
REAKCIA PARTNERA: Ocenenie patrí mužom, ktorí dokážu poskytnúť partnerke to čo práve potrebuje. A určite ich nie je málo. Ale sú aj takí, ktorí nevedia – hoci by chceli - reagovať adekvátne potrebám partnerky a vážnosti situácie. Bezmocnosť, bezradnosť s akou sa niekedy partner musí prizerať tomu, ako sa chorá žena trápi, môže byť veľmi ťaživá. Chcel by vedieť urobiť oveľa viac... nájsť najlepšieho lekára... priniesť fantastický liek ktorý ju vylieči... Ale má pocit, že má „prázdne ruky“ a preto radšej zo situácie uniká alebo ju bagatelizuje.
CHORÝ MUŽ:
Kolega Peter Tavel prežívanie mužov v chorobe popísal takto: muž ťažko nesie pocit slabosti, stratu dominancie alebo poníženie. V chorobe je pre neho zaťažujúcim pocitom poklesu výkonu – od plnenia rôznych sociálnych rolí a rituálov až po intímny život. Muži sa zväčša nevedia (alebo necítia potrebu) deliť so svojimi pocitmi a prežívaním spôsobom akým to robia ženy. Majú skôr tendenciu „odžívať“ si to čo ich trápi v sebe alebo vyventilovať to zo seba von inak ako slovami (a zväčša nie ani tak, že sa vyplačú partnerke na ramene...)
REAKCIE PARTNERKY: Uzavretosť a nezdieľnosť chorého môže u partnerky vyvolať pocit odsunutia, nedôležitosti. Neustále rozoberanie situácie, kladenie otázok o tom, ako sa cíti a pod. môže na muža pôsobiť dráždivo a unavujúco.
Niekedy partnerky spadnú do materskej role a majú tendenciu kontrolovať a usmerňovať chorého ako dieťa („Prečo si celú noc pozeral televízor? Budeš unavený!...“ „Prečo si sa opil? Vieš, že ti z toho býva zle!“ a podobne). Chorý partner však zostáva svojprávnym človekom a dospelým mužom. Starostlivosť a opatera sú dôležité, vždy však adekvátne veku a stavu chorého. Chorému mužovi pomôže ak partnerka dokáže akceptovať jeho telesný stav, bez zbytočného rozoberania nahradiť niektoré povinnosti na ktoré on nestačí, ak dokáže byť citlivá k jeho potrebám a rešpektovať spôsob vyrovnávania sa so situáciou.
Spoločné odporúčania pre partnerov aj partnerky chorého:
- Ak chcete chorému pomôcť snažte sa mu poskytnúť to, čo on sám potrebuje, a nie to, čo vy považujete za dobré alebo správne alebo čo by robilo dobre Vám.
- Nehanbite sa ukázať svoju neistotu a bezradnosť ak neviete, čo máte urobiť. Najviac sa osvedčujú úplne jednoduché vety: Chcem ti pomôcť, ale neviem ako. Povedz mi, čo potrebuješ.
- Neprestávajte spolu komunikovať a prejavovať si lásku.
Viac informácii k tejto téme nájdete aj v knihe „Keď do života vstúpi rakovina“
