Téma mesiaca
KontaktAko na sebe pracovať a učiť sa tak, aby to bolo efektívne?
Tento mesiac by som vám chcela napísať niečo o procese učenia, práce na sebe samom, o tom, ako si osvojíme nové spôsoby myslenia, správania a celkového životného štýlu, keďže práve tieto veľkou mierou ovplyvňujú zvládanie ochorenia a aj jeho priebeh.
V našich článkoch pre vás opakovane zaznieva, aby ste sa nevzdávali hneď, ak sa Vám nebude pri nácviku techník alebo nových spôsobov myslenia dariť. Že je potrebný čas, vlastná skúsenosť a tréning aby ste sa dopracovali k svojmu cieľu (napríklad: vedieť lepšie zvládať liečbu, komunikovať s lekárom, s rodinou, naučiť sa rozdeliť si svoje sily a energiu, vedieť myslieť pozitívne a stavať na tom, čo nám ide dobre....).
Pri niektorých myšlienkach, pocitoch, nepríjemných dôsledkoch, ktoré so sebou ochorenie prináša, či vedľajších účinkoch liečby, môže byť veľmi zložité nevzdávať sa v práci na sebe a snahe pomôcť si. Odporúčanie nevzdávať sa, trénovať a učiť sa zo svojich skúseností sa niekedy môže zdať neuskutočniteľné už len keď si predstavíme, že by sme niečo mali skúsiť. A ešte zložitejšie keď sa pokúsime reálne ho využiť v našom živote, napríklad keď skúšame zmeniť naše myslenie, keď pracujeme na našej komunikácii s okolím a pod.
Pomôcť nám môže pochopenie toho, ako sa učíme, ako čo najlepšie využiť proces učenia, ako sa dá veľa naučiť z vlastných chýb, v čom môžu byť pre nás dôležité, ako na nich stavať do budúcna, a že je to prirodzená súčasť učenia, keď sa nám niečo nedarí hneď.
Napríklad, jedným z cieľov môže byť: používať relaxačné techniky pred vyšetrením, liečbou, alebo počas čakania na výsledky. Aj keď sa to môže zdať veľmi jednoduché vôbec to tak nemusí byť. Záleží to od individuálnych rozdielov medzi nami a od mnohých ďalších vplyvov ako zdravotné ťažkosti, podpora rodiny, stres z práce, to, či techniku skúšame vo vhodnom prostredí a v pre nás najlepšom čase.
- Proces učenia začína už vtedy, keď začnete skúšať relaxáciu pred vyšetrením.
- Potom je prirodzené, že si zhodnotíme, čo nám pomohlo, čo nie, aký to malo zmysel (napríklad: relaxácia tesne pred vyšetrením mi nepomohla prekonať stres, úzkosť...nedarilo sa mi ani sústrediť)
- Na základe skúsenosti si urobíme pre seba konečné zhodnotenie, napríklad , že relaxácia tesne pred vyšetrením veľmi nepomáha. Nanešťastie veľa ľudí skončí práve tu pri tomto zhodnotení... a to vedie k tomu, že na sebe prestanú pracovať, rezignujú, stratia motiváciu, chuť...a nenájdu si to, čo by pomohlo práve im.
- Ale proces učenia, ktorý pomáha nájsť si nové riešenia a to práve tie, ktoré najviac sedia a fungujú nám, by nemal skončiť v tomto bode. Práve potom, keď si sami zhodnotíme, čo bolo dobre, čo zle, je veľmi dobré skúsiť si nájsť nové riešenia. V uvedenom príklade napr.:
a) Skúsiť relaxáciu pred vyšetrením ešte raz, skúsiť si pripraviť príjemnejšie prostredie, poprosiť príbuzných o podporu, alebo zmeňte iný faktor, ktorý mohol mať negatívny vplyv na dobrý výsledok relaxácie
b) Vyskúšať iné načasovanie - napríklad začať trénovať relaxačné techniky minimálne týždeň pred vyšetrením. Tak si natrénujete schopnosť uvoľniť sa, ktorú potom môžete využiť v náročnejších situáciách, napríklad pred vyšetrením, kedy hladina stresu stúpa a schopnosť uvoľniť sa klesá a preto je náročnejšie dokázať sa uvoľniť v takýchto situáciách.
c) Porozmýšľať nad najvhodnejšou formou relaxácie - hudba? Hovorená relaxácia? Imaginácia? Dýchacie techniky? Je to veľmi individuálne a treba hľadať čo človeku vyhovuje najlepšie.
- Potom môžeme začať odznovu, vlastnou skúsenosťou, zhodnotením, či naše nové riešenia fungovali, čo áno, čo nie. Urobiť si znovu nový záver a podľa toho svojho vlastného záveru, ktorý je postavený len a len na našich vlastných potrebách buď prijať niečo , čo pre nás funguje, alebo znovu pracovať na nových riešeniach a nápadoch.
Pre lepšiu predstavivosť si pozrite obrázok, na ktorom je znázornené ako funguje proces učenia a ako ho môžeme ovplyvniť a využiť k svojmu prospechu.
Aj keď to nie je vždy jednoduché, tento proces učenia, ktorého súčasťou je skúsenosť, zhodnotenie, záver a nové riešenia znovu a znovu dookola, podľa vlastnej potreby, nám môže veľmi pomôcť k tomu, aby sme sami pre seba zistili, čo je pre nás dobré, čo funguje, na čom môžeme stavať, a znížime tým riziko straty motivácie, rezignácie a pocitu, že nám nič nepomáha. Na to, čo nám pomáha a čo nie najlepšie prídeme vlastnou skúsenosťou a tým, že si sami prejdeme celým "procesom učenia".... Je veľmi dôležité, aby sme to nevzdali hneď pri prvom pokuse, ale aby sme pokračovali aj v hľadaní nových riešení, ktoré budú práve vyhovovať nám.
Kedykoľvek mi môžete písať na môj mail zjankov.onkopacient@gmail.com, rada zodpoviem na Vaše otázky a poteším sa, keď mi napíšete svoje vlastné skúsenosti.
Zdroj:
Centre for Coaching 2012, London
Honey, P. & Mumford, A. (1992). The manual of learning styles, 3rd ed. , Maidenhead: Honey publications
Kolb, D.A. (1984). Experiental learning: experience as the source of learning and development, Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall
