Téma mesiaca

Kontakt

Čo nám môže brániť v tom, aby sme sa zúčastnili podpornej skupiny pre pacientov a rodinu?

Existuje veľa rôznych dôvodov, ktoré Vám môžu brániť v tom, aby ste sa zúčastnili podpornej skupiny. Viem, že tieto dôvody niekedy môžu človeka úplne odradiť a možno spôsobiť ešte viacej stresu a pocitu viny, že človek pre seba nerobí úplne všetko, čo by mohol. Každý z Vás môže mať iné dôvody, a možno budú niektoré veľmi podobné, preto by som bola rada, keby ste mi tie Vaše napísali a tak spolu budeme môcť nájsť riešenia, ako tieto bariéry odbúrať. Takouto našou spoluprácou si môžete pomôcť nie len sebe, ale aj tým, ktorí si možno nevedia sami poradiť.

Ďakujem Vám, ktorí ste sa so mnou na decembrovom stretnutí na online portáli onkopacient podelili o svoje pocity, postrehy a nápady o tom čo bráni pacientom, ale aj ich rodinám takéto podporné skupiny navštíviť. Verím, že budú že budú prínosom aj pre Vás ostatných, ktorí si o nich prečítate.

Aj keď je vedecky dokázané, že podporné skupiny pre pacientov a ich rodiny majú veľmi pozitívny vplyv na psychiku, znižujú stres a úzkosť, zlepšujú fyzický stav a imunitu, sú dostupné a netreba za ne platiť, len málo pacientov a ich príbuzných sa ich zúčastní (napr. Sherman a spol., 2007, Cameron a spol., 2005). Ešte zaujímavejšie je, že väčšina pacientov a ich príbuzných úprimne chce ísť na tieto stretnutia, avšak len malé percento z nich tam skutočne príde (napr. Sherman a spol., 2007, Cameron a spol., 2005).

Čo sú prekážky, ktoré nám bránia zúčastniť sa podpornej skupiny? A ako im predísť či odstrániť ich?

• Strach, neistota z toho, čo sa na skupine bude diať (budem musieť rozprávať? Akí tam budú ľudia?..)

Na skupine je väčšinou 6 až 12 ľudí a psychológ. Stretávajú sa tam pacienti s rôznymi onkologickými ochoreniami a v rôznych štádiách, ale aj ich rodina, partneri, priatelia. Navzájom sa medzi sebou predstavíme, a každý môže povedať to, čo sám chce, čo ho trápi, čo sa stalo, s čím má problém, ale aj čo sa podarilo, zlepšilo, čo konkrétne pomohlo.... Nikto sa do rozhovoru nemusí zapájať, ak sám nechce. Naopak, môže len ticho počúvať. Rozhovory nie sú len o pocitoch, strachoch, ale aj výmene praktických rád medzi pacientmi o strave, vitamínoch, liekoch, liečbe....

• Strach, neistota z toho, čo čakať od psychológa (kto je to vlastne psychológ? Čo bude odo mňa chcieť, pýtať sa, analyzovať?)

Psychológ nie je na skupine za účelom, aby zúčastnených analyzoval, pýtal sa zložité otázky, alebo súdil... Je tam na to, aby svojimi odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ale hlavne ľudským prístupom čo najviac pomohol a podporil pacientov a ich príbuzných v tom, aby vyjadrili to, čo sami chcú, a aby podporil samotnú interakciu ľudí zo skupiny, aby pre všetkých zúčastnených vytvoril príjemnú a bezpečnú atmosféru.

• Strach z toho, že ma druhí budú súdiť, lebo som vyhľadal takúto pomoc (rodina, priatelia, kolegovia, známy....)

Väčšina pacientov a ich príbuzných, ktorí navštívili túto skupinu, sa stretli s podporou svojho okolia. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorých reakcia nepodporí, ale tých je menej a treba sa zo skúsenosti poučiť a túto tému si nechať pre tých, ktorí pre ňu majú pochopenie. Správanie druhých nie je v našej moci. Ale naše vlastné myšlienky, alebo vnímanie ich správania áno. Čiže, ak niekto vyjadrí nesúhlas, posmešky, alebo inak znepríjemní naše rozhodnutie ísť na skupinu...môžeme si povedať, že každý má právo mať nesprávny názor, a ten ovplyvniť nevieme. Ale našu dôveru v náš názor a rozhodnutie ovplyvniť môžeme.

• Domnienka, že na takéto skupiny chodia len duševne chorí pacienti alebo tí, ktorí vôbec ochorenie a liečbu nezvládajú a Vaše problémy týkajúce sa choroby nie sú psychického charakteru, týkajú sa skôr praktických vecí okolo ochorenia (napríklad zvládanie nežiaducich účinkov, problémy v práci) čo zrejme na skupinu nepatrí.

Na skupine sa preberajú aj rôzne praktické rady, ktoré si medzi sebou pacienti vymieňajú. Väčšina pacientov nemá závažné resp. akútne psychické problémy, ale podobné problémy, ktoré choroba prináša v komunikácii so zdravotným personálom, v práci, s rodinou. Samozrejme, venujeme sa aj rôznym pocitom, strachom..., ale každý kto na skupinu príde môže navrhnúť tému, o ktorej by potreboval hovoriť.

• Strach z toho, že skupina mi prinesie ešte viac negatívnej energie, myšlienok, príbehov....

Práve naopak, väčšina pacientov a ich blízkych spätne povedali, že tieto stretnutia im dodávajú energiu, motiváciu, nové nápady, pohľad na veci....Sami sú často prekvapení, že takéto stretnutie pomôže nie len im, ale aj oni podporia iných, čo im prináša príjemný pocit zmysluplnosti prežitého Samozrejme niekedy zaznievajú aj ťažšie témy, ale práve tá sila a súdržnosť skupiny, a pocit, že človek nie je sám, ich pomáhajú zvládnuť.

Referencie:

Cameron, L. a spol, (2005). Cognitive and affective determinants of decisions to attend a group psychosocial support program for women with breast cancer, Psychosomatic Medicine, Vol.67, 584-589

Sherman, A.C. a spol, (2007). Patient preferences regarding cancer group psychotherapy interventions: A view from the inside, Psychosomatics, 48:5

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!