Naše stanovisko
KontaktNaše stanovisko k alternatívnym metódam liečby
1. Stanovisko Márie Andrášiovej, PhD.
Milí diskutujúci na chate onkopacient, premýšľala som či, do akej miery vstúpiť a v akom duchu vstúpiť do vašej diskusie ohľadom alternatívnych spôsobov liečby, ktorá na chat-e opakovane prebehla. Dilema to je pre mňa je preto, lebo na jednej strane chat je tu pre vás, slúži na to aby ste si vzájomne odovzdávali skúsenosti a rady, ktoré vám pomáhajú chorobu a liečbu zvládať – či už ako pacientovi, alebo tomu, kto pri ňom stojí. Na druhej strane, keďže sme so Zuzkou zakladateľky stránky, cítime zodpovednosť za jej obsah a celkový vývoj a v tomto zmysle si osvojujeme právo (respektíve až povinnosť) vyjadriť sa k niektorým témam či problémom – a to najmä ak vnímame, že ich obsah by mohol byť v nejakom smere v neprospech vás, ktorí na stránku chodíte. A tak je to pri téme týkajúcej sa rôznych alternatívnych metód. Nejde tu o to, aby ste túto tému na chat-e nerozoberali - je prirodzené, že aj tieto témy človek, ktorý ochorie, rieši. Je v poriadku ak o nich DISKUTUJETE. Problém nastáva v momente, keď ich ODPORÚČATE ako overené metódy, ktoré fungujú. Zrejme si pri tom neuvedomujete riziko, ktorému tým človeka, o ktorého stave, diagnóze a prognóze ochorenia viete len z pár viet na chat-e, môžete vystaviť. A práve na to vás chcem upozorniť.
Nevystupujem tu z pozície toho, kto vie kompetentne posúdiť a zaručiť, že tá alebo iná liečba je jednoznačne účinná. Poznám pacientov, ktorým nepomohla konzervatívna liečba, a poznám aj mnoho takých, ktorí mali dobré šance na vyliečenie, liečbu odmietli a vrátili sa až keď bolo neskoro... Ešte teraz vo mne doznieva úplne čerstvý prípad pacientky, ktorá odmietla konzervatívnu liečbu a absolvovala spomínanú 40-dňovú diétu. Schudla na 36kg, úplne jej odišla imunita, ledva stála na nohách, ale napriek tomu po diéte pokračovala v akýchsi „zaručene osvedčených“ prefukoch bylinkami. Poctivo, podľa rád liečiteľa, ich robila niekoľko hodín denne, až do svojej smrti. Keď ju k nemu posledný raz doviezli už na vozíčku, bez mihnutia oka jej povedal „Vydržte, děvenko, chce to trpělivost“ a za 100 Eur jej nabalil ďalšie byliny na prefuky. Žiaľ, nestihla ich už zobrať. Priniesol mi ich jej zúfalý manžel, ktorý ju celé mesiace nedokázal presvedčiť, aby si skúsila dať pomôcť aj inak. Áno, rovnako odstrašujúce prípady nájdeme aj na druhej strane, teda u klasických lekárov (hoci, ak sa máme držať niečoho, čo je aspoň trocha objektívne, tak konzervatívna liečba má štatisticky podstatne vyššiu úspešnosť a mnohí pacienti jej vďačia za svoj život).
Každý z vás má právo rozhodnúť sa akú liečbu si vyberie. Ale nemôžem súhlasiť s tým, aby sme na našich stránkach niektoré z postupov (a je jedno o ktorý ide) odporúčali alebo naopak hanili. Jednak preto, že ich efekt nemôžte kompetentne posúdiť, ale aj preto, že - ako som už napísala - z pár riadkov, ktoré pacient či rodinný príslušník napíše na chat-e (a ktoré navyše nemusia zodpovedať medicínskej realite, alebo sú popisované v stave totálnej emočnej krízy a zúfalstva) nemáte dostatok informácií nato, aby ste akúkoľvek liečbu pre konkrétneho pacienta mohli odporučiť alebo zavrhnúť.
Toto fórum sme zakladali s cieľom vytvoriť pre vás priestor pre poskytovanie vzájomnej psychickej podpory a zdieľanie prežívania a zvládania ochorenia a liečby. Preto vás chcem poprosiť, aby sme v tomto duchu pokračovali ďalej a nedávali odporúčania ohľadom postupov liečby, navyše bez dostatočnej znalosti toho, komu ich ponúkate. Inak riskujete, že ohrozíte to najdôležitejšie, teda ľudský život.
Verím, že mojej prosbe rozumiete a vyhoviete jej.
Mária Andrášiová
Vaša psychologička
2. Stanovisko Zuzany Truplovej,
Volám sa Zuzana Truplová a spolu s psychologičkou Máriou Andrášiovou vytváram túto web stránku. Aj ja som sa rozhodla zareagovať na Vašu diskusiu ohľadne alternatívnych prístupov k liečbe rakoviny, ktorá sa objavila na chat-e. Sama som si touto témou totiz opakovane prešla - ako rodinný príslušník, aj ako pacientka.
Prvý krát pred 10 rokmi, keď na rakovinu ochorel môj otec. Mal rakovinu prostaty v začiatočnom štádiu (ohraničený nádor) a navrhovali mu operáciu, hormonálnu terapiu a ožarovanie. Chemoterapia ešte nebola nutná. Odmietol liečbu a na radu svojho liečiteľa sa rozhodol držať Gersonovu diétu. Po jej absolvovaní sa mu naozaj nádor opúzdril a prestal rásť (ale nezmizol). Po asi 2-3 rokoch, keď už diétu nedržal (napriek tomu, že sa naďalej stravoval veľmi zdravo), mu začali stúpať onkomarkery. Vtedy sa rozhodol predsa len podstúpiť hormonálnu terapiu a ožarovanie. S dobrým výsledkom. Pred 3 rokmi však začal chradnúť, a pri kontrole mu zistili, že má rakovinu pankreasu v konečnom štádiu. Už sa nedalo nič robiť (nestihol sa ani spamätať a začať s novou diétou) a o mesiac zomrel. Ťažko spätne hodnotiť, či jeho druhá rakovina bola následkom toho, že odmietol liečbu počas prvej a prijal ju až o 3 roky neskôr. Alebo či to bolo preto, že Gersonovu diétu nedržal permanentne. Alebo kde inde sa stala chyba. A či by ho rovnaký osud čakal, keby bol liečbu prijal hneď ako mu ju odporúčali. Neviem a neodvažujem sa na to mať jednoznačný názor. V každom prípade by som neodvážila príbeh môjho otca vykladať tak, že keďže jemu vtedy táto diéta na nejaký čas zabrala, pomôže každému. Rovnako by som sa ale neodvážila tvrdiť, že mu práve táto diéta poškodila a to, že hneď nepodstúpil navrhovanú liečbu spôsobilo jeho druhú rakovinu. Po mnohých skúsenostiach, rozhovoroch s lekármi a liečiteľmi viem však jednu vec. Rakovina je u každého veľmi individuálna, je podmienená viacerými faktormi, ktoré nemusia byť totožné ani u viacerých pacientov s tou istou diagnózou. Preto sa prikláňam k názoru vedcov a lekárov, že na rakovinu sa pravdepodobne nikdy nevynájde jeden univerzálny liek. A preto si myslím, že je veľmi odvážne a nebezpečné odporúčať alternatívne formy liečby ako niečo, čo funguje univerzálne – bez ohľadu na individualitu pacienta a jeho diagnózu či prognózu konzervatívnej liečby.
V roku 2002 som ja sama ochorela na rakovinu lymfatických uzlín. Mala som veľmi dobré šance na vyliečenie, keďže Hodgkinova choroba je štatisticky vyliečiteľná na takmer 90 %. Podstúpila som teda navrhovanú liečbu, ktorou bola vysokodávková chemoterapia a ožarovanie. A popri tom som doplnkovo robila čo bolo možné - od pitia štiav, cez vylúčenie bielkovín, návštev u homeopata a liečiteľov. Liečba napredovala dobre, ale keď mi mesiac pred ukončením liečby urobili RTG, zistili, že mám v hrudníku stále pomerne veľký rozsah ochorenia a že mi budú musieť pravdepodobne liečbu predĺžiť. Bola by som vtedy predala aj dušu, len aby mi už do mňa netiekla tá odporná chemoterapia. A myslím, že som to aj urobila. Moja liečiteľka, pôvodne lekárka, ktorá sa ale pred veľa rokmi dala na alternatívnu liečbu a rokmi si asi začala trochu považovať za boha, mi navrhla jeden špeciálny zákrok, po ktorom mi malo ochorenie z hrudníka úplne vymiznúť. Samozrejme, že som súhlasila. Znamenalo by to totiž, že by mi už nemuseli predlžovať chemoterapiu. Po mesiaci intenzívnych zákrokov mi spravili kontrolné CT. Na prekvapenie všetkých lekárov bol môj hrudník bez nálezu. Na moje nadšenie mi ukončili chemoterapiu. Bolo po liečbe a bola som zdravá. Nemusím Vám opisovať svoju radosť. O niekoľko mesiacov nato ma začal silne bolieť chrbát. Myslela som si, že mám seknuté v krížoch. Keď mi spravili CT, zistilo sa, že moja choroba sa vrátila. Veľmi neštandardne: do kostí a tie stihla za tých pár mesiacov tak rozožrať, že mi povedali, že moje krížové stavce sú v tak zlom stave, že stačí ak silnejšie kýchnem a ochrniem... Nebudem sa rozpisovať o tom, akým peklom som vtedy prechádzala. To by bolo na veľmi dlho... Napriek tomu som liečbu odmietla (som predsa dcéra svojho otca ). Zúfalo som skúšala rôzne alternatívne prístupy, ktorými som sa chcela zachrániť pred ďalšou vysokodávkovou chemoterapiou, transplantáciou kmeňových buniek a komplotom farmaceutických firiem. Nepomohlo, ochorenie nemilosrdne progredovalo. Nakoniec som sa vzdala a liečbu podstúpila. To bolo pred takmer 7 rokmi. Mám asi silného anjela strážneho, pretože som neochrnula, prežila všetky liečby a žijem. Iste, vôbec to nebolo ľahké. ( Tí čo majú Majkinu knihu, si o tom o tom môžu prečítať v kapitole Keď sa ochorenie vráti.)
Nie, ani napriek tomu, že mi napokon konzervatívna liečba pomohla, sa zo mňa nestal jej presvedčený zástanca. Ale s odstupom času, keď som už schopná vyhodnocovať fakty a nehľadám zúfalo nádej (čo je ale v situácii, keď je človek chorý alebo má chorého niekoho blízkeho veľmi ťažké dosiahnuť), musím pripustiť, že konzervatívna liečba je prostriedok, ktorý zatiaľ štatisticky najviac ľudom dokáže život predĺžiť alebo ich vyliečiť. Za tie roky, počas ktorých som sama bola chorá a venujem sa práci v oblasti onkológie, som počula a s veľkým nadšením a záujmom čítala o veľkom množstve „zaručených“ alternatívnych metód. Či je to strava, vitariánstvo, makrobiotika, alebo rôzne iné prístupy. A verím, že niekomu pomohli. Ale viem, že mnohým bohužiaľ nepomohli. Preto si myslím, že je trúfalé na základe vlastného veľmi individuálneho prežitku ponúkať tieto metódy ako univerzálny recept na liečbu rakoviny.
Nad rakovinou rozmýšľam už takmer 10 rokov. A som naozaj človek otvorený novým veciam. Som presvedčená, že rakovina presahuje len fyzické súvislosti. Ale pochopila som, že fyzické a psychické súvislosti sú vysoko individuálna záležitosť. Preto asi neexistuje univerzálny vzorec, ani univerzálna rada a asi ani univerzálna metóda. Prosím, berte to ako môj osobný názor. Možno niekoho z vás osloví a pomôže mu v jeho individuálnej ceste chorobou. Čo bola aj myšlienka, s ktorou sme zakladali toto fórum.
Všetkých Vás srdečne pozdravujem a držím Vám palce
Zuzana
P.s.: PROSBA CULKE
Culka, úprimne sa teším, že si našla svoj spôsob, ako bojovať so svojou chorobou a veľmi Ti držím palce. Verím, že to nebolo jednoduché, prejsť touto diétou. A ďakujeme Ti za Tvoju snahu pomôcť ľuďom, ktorí prechádzajú tým, čím si si sama prešla. Ale veľmi pekne by som Ťa chcela poprosiť, aby si pritom opatrne nakladala s odporúčaním či už tejto konkrétnej alebo inej alternatívnej metódy, ako aj s vyjadrovaním sa k účinnosti konzervatívnej liečby. Lebo napriek tvojej osobnej skúsenosti, presvedčeniu a verím, že dobrému úmyslu, to nemôžeš kompetentne posúdiť. A možno Tvoje vyjadrenia zneistia niekoho, komu by pomohla práve konzervatívna medicína.
