Aj my sme to prežili

Kontakt

Ján

Dlho som uvažoval,či mám napísat svoj príbeh,alebo nie.Niektorí moji kamaráti zomreli na rakovinu vo velmi krátkom čase a ja som to prežil.Pritom som ochorel tri alebo štyri roky pred nimi. Preto sa mi to zdalo nepatričné aby som o svojom zážitku písal. Až dnes som sa rozhodol. Pomyslel som si že aj ja svojím príbehom možno niekomu dodám silu bojovat o svoj život. Pred šest a pol rokom som spozoroval,ako mi pod lavým prsníkom sa mení materské znamienko.Rástlo do šírky,menilo svoju farbu a po čase začalo narastat do výšky a na konci sa začal vytvárat hrbolček.Nevenoval som tomu nejakú pozornost,lebo v tom čase ma prepustili zo zamestnania v ktorom som pracoval 43 rokov.Snažil som sa nájst si nejakú inú prácu,ale nešlo to.Tak som sa v rámci aktivačnej práce dostal na školu ako pomocný školník.Kedže som pracovne zručný,tak mi nerobilo problém robit akúkolvek prácu na škole.Lenže moj nádor na to nebral ohlad. Ako keby naschvál začal rást rýchlejšie.A keď už začal mokvať ,cítil som ,že je zle.Okamžite kožná lekárka a hneď onkologia v Košiciach.Tam mi okamžite diagnostikovali melanom.O dva týždne operácia melanomu a o 6 mesiacov kontrola na onkologii.Mne to však nedalo a na kontrolu som prišiel o 3 mesiace.Zistili mi zvetšené lymfatické uzliny.Okamžitá operáci a vybrali mi 8 uzlín,z ktorých boli 2 pozitívne.Nasadili mi imunoterapiu,ktorá liečba mala trvať jeden rok.Jeden a pol mesiaca som ju bral v nemocnici a ostatné mesice do roka som si každý druhý deň pichal injekcie sám.To čo sa popisuje o liečbe rakoviny a jej následkoch sa v mojom prípade potvrdilo do bodky.Načisto mi to rozhádzalo moj životný štandard.Naštastie rodina sa ku mne správala ako pred tým.Nič,čím by mi naznačila,že som nejako poznačený alebo neschopný žiť ako pred tým.Niekedy som mal pocit,že by ma maly pochopiť a ma ako sa hovorí,poľutovať.A vtedy som zistil,že takto je to lepšie.Neklesal som na duchu a tak nejako som cítil,že patrím sem a že ma rodina potrebuje.Počas liečby a aj po nej som sa strašne zmenil.Hlavne moje myslenie a konanie.To už som nebol ja ako pred chorobou.Mne osobne to vadí a snažím sa byť taký aký som bol predtým.Plný života a radosti z neho.Okrem predošlého som absolvoval ešte jednu operáciu v podpazuší s podozrenia na ďalší nádor ale na šťastie bola negatívna a ďalšie 6 operácie na odstránenie materských znamienok.Teraz chodím každé tri mesiace na kontroly ktoré su dobré až na onkomarkér kde mám výsledky trochu nad normu.Verím,že Boh mi dá silu a že ma ta Satanova choroba nezloží.Želám všetkým,aby bojovali a nedali sa.Je o čo bojovať.Život je krásny.A človek by si chcel užiť lásky k svojmu partnerovy,ďeťom,vnúčatám a ďalším ktorí ho majú radi.Niekedy to človek pochopí až v takej chvíli.


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 »»

Napíšte nám aj Vy

Na našej stránke nebudeme prinášať len informácie z oblasti psychoonkológie, ale jej súčasťou budú aj príspevky od pacientov a ich blízkych. Práve rozprávanie ľudí, ktorí onkologické ochorenie zvládli alebo ho práve prežívajú, o tom, ako sa k tejto náročnej etape postavili, ako ju dokázali zvládnuť, ale v určitom štádiu možno aj nezvládnuť, ako sa vyrovnávajú alebo vyrovnávali so svojimi pocitmi, môže byť pre návštevníkov tejto stránky veľmi cennou inšpiráciou.

Budeme preto veľmi radi, ak sa k nám pridáte - so svojim príbehom, jednoduchým odkazom, alebo radou.

Vaše príbehy, rady, odkazy a fotografie
posielajte na maja.andrasiova@gmail.com.

Alebo použite formulár »

Tu si môžete prečítať všetky príspevky »

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!