Aj my sme to prežili
KontaktJa a môj džejár
Volám sa Zuzka a mám 31 rokov. Náhodou som sa sem zatúlala a rozhodla som sa tiež prispieť svojim príbehom.
Nie je to tak dávno, čo som si spokojne užívala predĺžený život študentský vo forme dokotrandského štúdia zoológie. S príchodom prelomového obdobia medzi životom študenta a životom dospeláka sa objavili aj stresové situácie. Začala som riešiť existenčné otázky... Kde sa zamestnať, ako ďalej s priateľom, svadba?, detičky??
Pravdupovediac, práve v týchto otázkach sa moje a priateľove názory trošku rozchádzali, čo na mňa nevplývalo veľmi pozitívne. Vo februári 2007 prepuklo u mňa ochorenie, ktorého pôvodcu v sebe nosí každý, kto prekonal v detstve ovčie kiahne - pásový opar (Herpes zoster). Prejavy neboli úplne jednoznačné, a preto som ani nedostala antivirotiká. Čo bola možno chyba, ale také veci dnes už netreba riešiť.
Skončila som s bolesťami v oblasti sedacieho nervu na niekoľko mesiacov. Asi po pol roku postupného ustupovania bolestí sa náhle môj stav zhoršil. Všetky neurologické vyšetrenia však boli negatívne. V priebehu asi dvoch týždňou som trpela takými bolesťami, že som nemohla sedieť, ležať, stáť, ani chodiť. O spánku nebolo možné ani uvažovať. Po nociach som si volala záchranku, aby ma vzali do nemocnice na infúziu.
Po krátkej dobe som bola o pár kíl ľahšia, vyčerpaná, ubolená. Moja neurologička ma poslala na dodiagnostikovanie na neurológiu do Ružinova. Keďže na chrbtici sa nič nenašlo, skontrolovala sa malá panva. A tam bol pes zakopaný. Tumor vo veľkosti asi 15 cm v priemere.
Rýchla cesta na onkológiu....
\"Horší\" rabdomyosarkóm alebo \"lepší\" Ewingov sarkóm? Diagnóza Ewingov sarkóm odoznela deň po mojich narodeninách, v auguste 2007. Hoci slza vybehla... Mne i môjmu ockovi... Hneď som si povedala, že to predsa nie je možné, že ja sa vyliečim! A tak to bolo po celý priebeh liečby.
Absolvovala som 4 predoperačné chemoterapie. Termín \"kosačka\" zrejme nemusím vysvetľovať ;-) Tumor však na liečbu nereagoval a tak musel ísť von taký veľký ako bol na začiatku... V decembri 2007 som podstúpila operáciu na ortopedickej klinike pod vedením úžasného profesora Reháka. Rozsiahly zákrok, pri ktorom mi museli okrem tumoru samotného amputovať veľkú časť krížovej kosti, niekoľko miechových koreňov a časť sedacieho nervu, ktorý tumorom prechádzal.
Pri operácii však šťastena stála pri mne a moje unavené telo zabojovalo. SA tak moja pravá noha zostala ochrnutá len od kolena dolu, našťastie pohyb v kolene zostal neporušený. Niekoľko dlhých a boľavých dní pred Vianocami strávených v nemocnici. Potom moje najhoršie Vianoce - už doma - no v hrozných myšlienkach. Budem chodiť? Vyliečim sa? Kde sú moje sny?? Našťastie, celá moja rodina stála pri mne. Moje tri skvelé sestry, najúžasnejší ocinko, maminka, s ktorou sme spolu rehabilitovali (po verdikte o mojej diagnóze to jej ustráchané srdiečko nevydržalo a skončila na OAIM - mesiac v umelom spánku), no a môj najlepší kamarát, havinko Maťko. Pre nich sa proste oplatilo žiť :-) Tak som sa snažila... Najprv vozík. Neskôr nemecké barle, s ktorými to bolo fakt mizerné. Potom vychádzkové paličky. Absolvovala som ďalších 6 cyklov vysokodávkovej CHT. Následne 25 ožiarov. Pol roka tabletkovej liečby.
Vo februári to budú dva roky, čo som ukončila liečbu.
Cesta bola tŕnistá, no cieľ bol lákavý... A ja som tvrdohlavé a cieľavedomé dievča :-) Po ukončení chemoterapie som sa dala na rehabilitáciu. Po príchode do naizaj skvelého NRC v Kováčovej som odhodila palice, pozrela na najbližší kopec a rozhodla som sa ho na konci svojho pobytu zdolať. Stalo sa! ;-)
Neskôr som sa dala na rehabilitáciu pomocou úžasných tvorov - koní. Dnes súi to moji nádherní priatelia a ja už aj sama jazdím... Teda len krokom, ale stojí to za to :-))) Život a veci okolo mňa sa menia... vždy sa menili... tak ako plynie čas... no môj pohľad na ne je dnes už úplne iný. Myslím, že to tu nemusím veľmi vysvetľovať. Chcem však odkázať všetkým, ktorý sa púšťajú do boja s onkologickým ochorením - hlavu hore! Verte si, verte vo všetko, v čo ste verili doposiaľ. Verte tomu, že nádej existuje aj pre vás. Svojim odhodlaním skúšajte povzbudiť aj svojich spolupacientov - neuveriteľne to pomáha, keď vidíte ako človek s vašou pomocou vypláva z mora beznádeje do usmievavého dňa. Bojujte! Budete musieť veľa obetovať, no stojí to za to!
Vždy sa nájde niekto, pre koho sa oplatí žiť...
Držím palce!!!
:-)
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 »»
Napíšte nám aj Vy
Na našej stránke nebudeme prinášať len informácie z oblasti psychoonkológie, ale jej súčasťou budú aj príspevky od pacientov a ich blízkych. Práve rozprávanie ľudí, ktorí onkologické ochorenie zvládli alebo ho práve prežívajú, o tom, ako sa k tejto náročnej etape postavili, ako ju dokázali zvládnuť, ale v určitom štádiu možno aj nezvládnuť, ako sa vyrovnávajú alebo vyrovnávali so svojimi pocitmi, môže byť pre návštevníkov tejto stránky veľmi cennou inšpiráciou.
Budeme preto veľmi radi, ak sa k nám pridáte - so svojim príbehom, jednoduchým odkazom, alebo radou.
Vaše príbehy, rady, odkazy a fotografie
posielajte na maja.andrasiova@gmail.com.
Tu si môžete prečítať všetky príspevky »
