Aj my sme to prežili
KontaktKarol, 46
Rakovinu lymfatických uzlí prekonal pred 7 rokmi
Náročná liečba, ktorú som musel postúpiť a ktorá mi zachránila a predĺžila život, dala môjmu telu riadne zabrať. Je to normálne a o všetkom som bol podrobne spomenutým kolektívom lekárov informovaný. Napriek tomu som sa snažil prispieť niečím v tomto hlavne psychicky náročnom boji aj ja sám.
************
Môj príbeh, ktorý mi totálne zmenil život a prevrátil naopak všetky moje životné hodnoty a istoty, sa začal v marci roku 2000. Dovtedy som patril k tým ľuďom, ktorí si naivne namýšľajú, že sa ich problém rakoviny netýka, pretože práve ich so šťastím obíde. Bol to fatálny omyl, pretože keď sa úplnou náhodou prišlo na to, že už mám rakovinu lymfatických uzlín v záverečnej fáze, v ktorej sa už veľa urobiť nedá, bolo neskoro si uvedomovať čokoľvek. V tejto pre mňa beznádejnej a konečnej situácii mi však osud dal predsa ešte jednu šancu. Mala konkrétnu podobu. Mal som šťastie, že som sa dostal do Národného onkologického ústavu v Bratislave, do odborného kolektívu lekárov vedených pánom primárom MUDr. Lakotom, ktorí so mnou spravili zázrak. Po kompletnej sérii chemoterapie a po transplantácii kostnej drene ma takmer po ročnej intenzívnej nemocničnej aj ambulantnej liečbe poslali domov vyliečeného.
Bolo iba prirodzené, že náročná liečba, ktorú som s vďakou mohol postúpiť a ktorá mi zachránila a predĺžila život, dala môjmu telu riadne zabrať. Je to normálne a o všetkom som bol podrobne spomenutým kolektívom lekárov informovaný. Napriek tomu som sa snažil prispieť niečím v tomto hlavne psychicky náročnom boji aj ja sám. Zistil som, že v čase medzi jednotlivými chemoterapiami mi jazda na bicykli pomáhala prekonávať problémy s chôdzou, zlepšovala moju kondíciu a hlavne mi dodávala strácajúci sa optimizmus. S bicyklovaním som pokračoval aj po vyliečení. Stalo sa pre mňa dokonca niečím ako prírodným liekom, ktorý nemusím, ale môžem užívať. Keď ma začali občas pobolievať kosti, tak už po krátkej jazde v prírode ma prešli a ja som sa začať usmievať, aj keď som namáhavo šliapal do kopca. Táto závislosť na športe, na bicyklovaní a na pohybe v prírode mi zostala dodnes. Mám už svoje obľúbené trasy a málokedy sa stane, že keď v kopcoch Malých Karpát šliapem zadýchaný na svojom bicykli, aby mi z okoloidúcich áut uznanlivo nekývali na pozdrav moji známi, z ktorých mnohých poznám práve iba z bicykla.
« späť
«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 »»
Napíšte nám aj Vy
Na našej stránke nebudeme prinášať len informácie z oblasti psychoonkológie, ale jej súčasťou budú aj príspevky od pacientov a ich blízkych. Práve rozprávanie ľudí, ktorí onkologické ochorenie zvládli alebo ho práve prežívajú, o tom, ako sa k tejto náročnej etape postavili, ako ju dokázali zvládnuť, ale v určitom štádiu možno aj nezvládnuť, ako sa vyrovnávajú alebo vyrovnávali so svojimi pocitmi, môže byť pre návštevníkov tejto stránky veľmi cennou inšpiráciou.
Budeme preto veľmi radi, ak sa k nám pridáte - so svojim príbehom, jednoduchým odkazom, alebo radou.
Vaše príbehy, rady, odkazy a fotografie
posielajte na maja.andrasiova@gmail.com.
Tu si môžete prečítať všetky príspevky »
