ODPORÚČAME VÁM

Kontakt

Vaše príbehy a zamyslenia « spať | ostatné kategórie »

Ako zvládať najčastejší vedľajší účinok onkoliečby – tipy & triky

A nie, nechystám sa písať o nevoľnosti či strate vlasov, i keď to bolo vždy prvé, čo sa mi v súvislosti s onkoliečbou vybavilo v mysli. To, čo mi nenapadlo a zasiahlo ma plnou silou, bola a je – únava. Nepredpokladám, že by bola únava v živote kohokoľvek nóvum, netrpím ilúziou jedinečnosti tohto príznaku u súčasných či bývalých onkopacientov.

Únava pri onkodiagnóze však má svoje špecifiká. Často totiž nepomôže oddych ani spánok a únava zostáva nechceným spoločníkom onkopacientov aj (dlho) po liečbe. Jej intenzita aj prejavy môžu varírovať – niekedy sa človek cíti v poriadku alebo môže byť „len“ o niečo viac unavený, inokedy môže mať problém vyjsť po schodoch, príp. ho aj obyčajné upratanie domácnosti stojí viac energie ako kedysi, a pri ťažkej únave nemusí stačiť ani na jednoduché (obslužné) činnosti, ako napr. vstať, umyť sa, učesať sa a pod. Môžu sa pridružiť aj ďalšie symptómy ako slabosť, dýchavičnosť, závrate, odpadávanie, pomalosť, pocity vyčerpania, ťažkosti s premýšľaním alebo pamäťou a nedostatok energie niečo robiť, stretnúť sa či vôbec komunikovať s niekým – môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti - keď je „zle“, posledné tri činnosti prestanem zvládať ako prvé. A to sa teda okoliu potom ťažko dekóduje, čo je (aktuálne) vo veci :).

Dôvodov takejto únavy pri onkodiagnóze môže byť hneď niekoľko - samotné ochorenie, s ním súvisiace emočné vypätie, zvládanie vedľajších či sprievodných príznakov liečby a ochorenia (nevoľnosť, zvracanie, bolesť, úzkosť, anémia), nedostatočná výživa, lieky, nedostatok fyzickej aktivity a cvičenia (áno, nedostatok), nespavosť a ďalšie.

Výborný spôsob boja proti únave je nenáročná fyzická aktivita, t.j. s takou intenzitou, pri ktorej je človek schopný hovoriť, a to aspoň 30 minút denne (zo začiatku pokojne aj v kratších intervaloch po 10 minút). Možno začať napríklad s prechádzkami, plávaním či jogou a fyzickú činnosť prispôsobiť sebe a svojmu aktuálnemu zdravotnému stavu, príp. sa o výbere vhodnej činnosti a jej intenzity poradiť so svojím lekárom, fyzioterapeutom alebo rehabilitačným pracovníkom. Fyzická aktivita môže okrem zlepšenia fyzickej kondície zlepšiť aj spánok, chuť do jedla, a tak aj celkový pocit pohody. A začať s fyzickou aktivitou sa dá aj opakovane, ja už som s ňou začala niekoľkokrát :). Dôležité je nevzdávať to.

Ďalej je vhodné zabezpečiť si dostatok oddychu a spánku na dočerpanie minutej energie. Kvalitný spánok však u onkopacientov tiež nie je samozrejmosťou. Dobrou radou je obmedziť príjem ťažkých jedál, alkoholu a kofeínu pred spaním a posteľ využívať (okrem príp. intímností) len na spanie. Odporúča sa tiež vstávať a chodiť spať v rovnakom čase, a to plus-mínus aj cez víkendy (ozaj zo funguje – najmä to „plus-mínus“ :)), ráno po zobudení si zabezpečiť dostatok denného svetla (napr. odostrieť závesy – aj keď je vonku škaredo) a minimálne pred spaním vyvetrať a navodiť v izbe pokojnú atmosféru - stlmiť svoje okolie, svetlá a obrazovky (áno, aj mobilné – toto som si zatiaľ neosvojila, rada si „e-čítam“ pred spaním), spomaliť a venovať sa pred spaním oddychovým činnostiam – napr. čítaniu, počúvaniu hudby, meditácii či modlitbe, a vytvoriť si tak pred zaspávaním určitú rutinu, ktorá nám bude podvedome avizovať, že sa blíži čas oddychu či spánku, a zároveň nám pomôže si „vyčistiť“ hlavu od vtieravých myšlienok, ktoré nám po celom dni (príp. pred tým nasledujúcim) ešte víria hlavou. Mne napríklad pomáha spísať si to, príp. sa z toho vypísať (týmto pozdravujem svojich „e-priateľov“ :) a ďakujem im za ich čas a trpezlivosť). Ak nezaspíme do pol hodiny, odporúča sa vstať a do postele sa vrátiť, až keď sa človeku opäť začne chcieť spať (ideálne v tú istú noc). V prípade pretrvávajúcich problémov povedzte o nich, príp. o ich príčinách – ak ich viete pomenovať (depresia, úzkosť, stres), svojmu lekárovi.

Pomáha aj znížiť stres - vyhýbať sa mu, pokiaľ je to možné, a ak nie je, naučiť sa ho spracovávať, či už pozitívnym myslením, obľúbenými voľnočasovými činnosťami, alebo rozhovormi s priateľmi alebo odborníkmi (psychológom, psychiatrom). Výborným tipom sú aj rôzne relaxačné techniky – joga, meditácia, akupunktúra, reflexná masáž, čítanie, počúvanie hudby na príjemnom, pokojnom mieste, prechádzky v prírode a podobne – čo komu vyhovuje. Mne sa zatiaľ najviac osvedčilo vyrozprávať, „vyčítať“ (niekedy len „vypozerať“) alebo „vymasírovať“ sa z toho.

Vyvážená, zdravá, pestrá a výživná strava robí tiež svoje. Na druhej strane keď je človek unavený, tak aj varenie môže predstavovať namáhavú činnosť (u mňa dokonca aj bez prítomnosti únavy :) ). Aj tu existujú riešenia – niekomu vyhovuje navariť si viac jedla naraz, keď je vo forme, a zamraziť si ho na „horšie“ časy, iný preferuje najesť sa „vonku“ (príp. si dať zabaliť zvyšok porcie na doma) alebo si (dať) jedlo domov doniesť, príp. si kúpiť už nakrájanú zeleninu, syr a podobne. Vhodné je jesť priebežne počas dňa, hoci aj malé porcie. A opatrne s doplnkami stravy – niektoré (príp. ich kombinácia) nemusia byť vhodné práve pre vás - oplatí sa poradiť s odborníkom (alebo rozumnými spolupacientmi). Osvedčil sa mi prístup „žiaden extrém nepomáha, skôr vyčerpáva“.

Pomôcť môžu aj praktické tipy, ako využívať energiu rozumne, aby nám vydržala čo najdlhšie, napríklad tak, že budeme plánovať dopredu, ideálne s dostatočnou časovou rezervou (pre mňa absolútna nevyhnutnosť, sine qua non, ak sa nechcem zbytočne vystresovať hneď na začiatku dňa či týždňa), a do svojho plánu zaradíme aj čas na oddych, rozdelíme si domáce povinnosti na viackrát (vyluxovať byt na jeden záťah naozaj nemusí byť dobrý nápad, ale niekedy ani vyložiť naraz všetky kufre po dovolenke) alebo medzi viacerých členov domácnosti (domáci maznáčikovia môžu dostať výnimku). Nie je hanba poprosiť o pomoc pri upratovaní, nákupoch či starostlivosti o deti a (alebo) domácich miláčikov blízkych či priateľov. Pomáha tiež usporiadať si veci doma tak, aby boli na dosah, robiť len jednu činnosť (a nie desať naraz – táto ženská prednosť je v tomto prípade kontraproduktívna), a využiť to, že niektoré činnosti sa dajú vykonávať posediačky (toto mi teraz samej nenapadlo, napriek tomu, že som už mala zlomenú nohu a viem, že napríklad prádlo (pardón, správne bielizeň) možno žehliť či skladať posediačky, príp. ideálne sa žehleniu vyhnúť (takmer) úplne :)). Nebojme sa požiadať o pomoc – a ak naši blízki z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu, možno existujú ďalšie spôsoby, ako si pomôcť – ak je to finančne schodné a dostupné, je možné si napríklad nakúpiť online a nechať si nákup (či jedlo) doviezť, príp. si objednať výpomoc s domácimi prácami. V neposlednom rade je dôležité si určiť priority – menej dôležité veci možno odložiť a rôzne činnosti predeľovať oddychom. A v prípade únavy sa zastaviť a oddýchnuť si skôr, ako nás únava položí na lopatky (ktovie prečo bolesť za lopatkami bola a je môj pravidelný spoločník :)), aj uprostred činnosti. Platí to doma, rovnako ako pri práci. Týmto si aj trénujeme citlivosť na signály vlastného tela, ktoré sme predtým v každodennom strese, pri práci, ktorá vraj nepočká, a popri „behu života“, ktorý sa valil rýchlejšie, než sme stíhali bežať, úspešne prehliadali :).

Apropo práca počas alebo po ukončení liečby, to je samostatná téma. Niektoré firmy a zamestnávatelia však umožňujú dočasný alebo trvalý čiastočný úväzok, resp. úpravu pracovných hodín, pracovnej náplne či pracovného zaradenia tak, aby sme sa mohli vyhnúť napr. dopravnej špičke, znížiť množstvo pracovných povinností. Hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, takéto riešenia sú ústretové nie len pre nás pacientov, ale v konečnom dôsledku z nich profituje aj náš zamestnávateľ – môžeme takto byť výkonnejšími než ako keby sme sa vrhli do práce po (či popri) liečbe na plný plyn, no po krátkom čase by sme zistili, že na to nestačíme. V každom prípade by sme mali mať možnosť pracovať, ak sa na to cítime, príp. nepracovať, ak nám to aktuálne zdravotný stav neumožňuje (a zároveň tak nevyjsť na psí tridsiatok). A naučiť sa odfiltrovať komentáre okolia, bez ohľadu na ich dobrý či iný úmysel, najmä pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú v oblasti onkoochorenia, zvládania dôsledkov liečby a návratu do života, nepoškvrnení teoretici.

Pri zavádzaní zmien vo svojom živote je potrebné učiť sa trpezlivosti. Je to náročný tréning – veľa vecí je v našom živote s chorobou či po nej inak, všetko chce svoj čas a platí tu dvojnásobne, že pomaly ďalej zájdeš. Snaha osvojiť si všetko a hneď by mohla napriek nášmu prvotnému entuziazmu pocity únavy zvýšiť – a to zotaveniu tela a duše nepomáha. Lepšie je počúvať svoje telo, dať si ľahké a realistické ciele a za úspech sa odmeniť. A ak vidíme, že sa nám dosahovanie nastavených cieľov dlhší čas nedarí, nesnažme sa (všetky svoje) problémy zvládnuť samy/i, hovorme o nich, o svojich pocitoch (aj pocitoch únavy) s niekým, komu dôverujeme – s priateľmi, spolupacientmi, psychológom, lekárom, v rámci podporných skupín, alebo aspoň so svojím denníkom. Čokoľvek, čo nám prináša uvoľnenie a pokoj mysle.

Stanka.

 

« spať | ostatné kategórie »

 

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!