Téma mesiaca

Kontakt

Akceptácia - jej užitočnosť a ako ju dosiahnuť

"Akceptácia sa pre mnohých môže javiť ako pasivita. Keď ju však vyskúšate praktizovať uvidíte, že to je niečo iné ako nič nerobenie. Niekedy to vyžaduje viac námahy ako čeliť zložitej situácii, sťažovať sa, alebo uzatvoriť sa do seba ." Richard Clarson

Čo teda znamená akceptácia? Akceptácia je prijatie toho čo je, nie však v zmysle pasívnej rezignácie. Je to aktívny proces prijímania faktov a skutočností, ktorú nemôžeme zmeniť (ale svojimi postojmi vieme ich vnímanie a zvládanie výrazne ovplyvniť).

Vedieť aspoň čiastočne akceptovať ochorenie a nechcené zmeny ktoré do života prináša, je náročné. Vyžaduje to prácu na sebe, na vlastných presvedčeniach a očakávaniach. Toto sa nedá naučiť zo dňa na deň, ale dá sa k takémuto postoju prepracovať. Okrem vedomej snahy to chce aj trpezlivosť a čas. Je prirodzené, že človek v extrémne náročných situáciách, napríklad pacient po dozvedení sa diagnózy, nie je schopný svoju novú životnú situáciu ani len spracovať, nieto ešte ju prijať. Treba to rešpektovať a netlačiť seba alebo svojich blízkych do sileného prijímania toho čo je v danom momente neprijateľné. Zároveň však, samotné uvedomenie si, že nová životná situácia nás vyzýva k zmene pohľadu na náš život, postoje a presvedčenia, je pri zvládaní ochorenia veľmi užitočné. A od uvedomenia je potom o kus bližšie k prijatiu.

A ak nebudeme míňať energiu na boj proti tomu čo zmeniť nemôžeme, ostane nám viac síl na hľadanie účinných pomôcok ako zvládnuť životnú situáciu pred ktorou stojíme.

Vaše skúsenosti v čom je akceptácia užitočná

Mnohí pacienti v rôznych štádiách ochorenia popisujú prepracovanie sa k akceptácii – či už samotného ochorenia, fyzických a pracovných limitov ktoré prináša, alebo iných ťažkých momentov - ako jednu z najdôležitejších devíz pri zvládaní ochorenia, liečby, aj zlepšenie celkovej kvality života. Vďaka schopnosti akceptovať svoje ochorenie sa zmiernil ich strach, úzkosť, stres a naopak narástla vnútorná vyrovnanosť a schopnosť vychutnávať si pekné okamihy a tešiť sa z každodenných maličkostí.

  • Až keď som dokázala priať svoje ochorenie, akceptovať, že niektoré veci nezmením...začala som vidieť nové možnosti. Začala som sa venovať fotografii, predtým by som sa k tomu nedostala... Kým som sa snažila silou mocou s ochorením bojovať, videla som len strach, to ako mi je zle, a čo všetko už kvôli tomu nemôžem robiť, a čo všetko mi to ešte obmedzí...toho som si stále vedomá a strach mám, ale dokážem vidieť aj nové možnosti. To, že ochorenie akceptujem, nesnažím sa venovať len tomu, čo predtým, keďže to už nie celkom ide...ale vidím nové možnosti. Áno, moja schopnosť akceptovať mi dala zmenu pohľadu a nové možnosti...aj keď sa môže zdať, že sa mi pokročilým ochorením stále zmenšujú... v mojich očiach tam stále nejaké sú a stále budú....

  • Počas rozhovorov s ďalšími pacientmi som pochopila, že každý sa snaží nájsť tú svoju schopnosť akceptovať ochorenie inak...to mi otvorilo oči a povedala som si, že to, že ja o ochorení otvorene rozprávam doma, teraz už aj v práci....mi dáva slobodu. Toto je to, ako som sa svoje ochorenie naučila akceptovať ja, a nebolo to ľahké. Už to neskrývam, nehanbím sa za to, neotváram tú tému sama, ale nemám problém odpovedať. To som predtým nevedela. Veľmi ma to stresovalo, čo si iní myslia, či si všimnú, že mi vypadali vlasy, že budú komentovať ako dobre vyzerám, že sa budú pýtať.....teraz si vedome vyberám komu a čo poviem, ale dokážem odpovedať....a nie som z toho potom týždeň mimo... Mám pocit, že tak dávam väčšiu slobodu aj tým okolo mňa.....

  • Stále sa učím ako vedieť priať svoje ochorenie. Niekedy sa mi zdá, že to ide viac....snažím sa vtedy pozerať na svoje ochorenie ako na niečo, čo mi môže veľa vecí dať, napríklad to, že už teraz venujem čas len tomu, čo je pre mňa dôležité. Vtedy sa cítim pokojne, dokážem sa nadchnúť pre maličkosť. Ale inokedy prídu chvíle, keď mám ísť do nemocnice...vtedy ma znovu premôže ten pocit úzkosti, otázky prečo, znovu dookola.......ale je pravda, že už na ne až tak nehľadám odpoveď... čo je pre mňa veľmi fajn...predtým to bolo horšie.....možno aj toto je akceptácia?....

  • Z týchto vašich príkladov môžu tí, ktorí sú v podobnej životnej situácii, nájsť pre seba inšpiráciu. Napríklad to, ako sa vám darí ochorenie akceptovať v nejakej konkrétnej situácii a ako to potom viete využiť aj v inej. Ako zdokonaľujete teda svoju schopnosť akceptácie , aj keď to nie je jednoduché, ba niekedy veľmi ťažké – ako sami píšete. Ale krok po kroku to ide a nevzdávate sa.

    Nemíňať energiu na boj proti tomu, čo nie je v našich možnostiach zmeniť, ale naopak naučiť sa s tým žiť a hľadať nové cesty k vnútornej spokojnosti je veľmi cenné. Pravda je, že to chce veľa síl a odvahy, ale nie je to nedosiahnuteľný postoj.

    Krásne vystihuje pointu akceptácie aj táto prosba či modlitba. Nech Vás sprevádza vo chvíľach, kedy budete potrebovať povzbudenie.

    Pane, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem.

    Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem.

    A daj mi múdrosť, aby som dokázal rozlíšiť jedno od druhého.

    (Reinhold Niebuhr)

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!