Téma mesiaca

Kontakt

Menej je niekedy viac

Do poradne mi opakovane prichádzajú listy od vás, ktorí máte chorého niekoho blízkeho a trápite sa nie len tým, že ochorel, ale aj tým, že máte pocit, že na svoj stav rezignoval: nebojuje, nechce o svojej chorobe nič počuť ani hovoriť, nechce rozoberať rôzne alternatívy čo ešte by sa dalo urobiť, ba niekedy odmieta aj poriadne sa najesť či urobiť si aktívnejší program dňa... A vy pritom máte takú snahu pomôcť mu, toľko by ste toho chceli preňho urobiť!

Takáto reakcia zo strany chorého sa môže objaviť po diagnostikovaní ochorenia a pretrvávať niekoľko mesiacov od začatia liečby, pretože chorý potrebuje čas na to, aby sa s novou informáciou vyrovnal a zozbieral v sebe sily bojovať. Tiež sa môže objaviť pri relapse ochorenia, teda keď je pacient konfrontovaný s tým, že hoci sa liečil, vyliečil a veril, že ochorenie sa už nevráti, nestalo sa tak. A do tretice, niekedy samotné postupovanie ochorenia a zhoršovanie celkového fyzického stavu pacientovi berie sily, prijíma svoj údel a pripravuje sa na svoj odchod. Čo v takýchto situáciách môžete urobiť Vy? V prvom rade sa pokúste rozlíšiť, či to, čo sa snažíte robiť, je aj potreba chorého, alebo sa snažíte urobiť to čo si myslíte, že je najlepšie, ale nezohľadňujete pri tom niektoré z vyššie uvedených faktov (či ďalšie). To Vám pomôže prehodnotiť, či to o čo sa snažíte má skutočne pre chorého význam – najmä ak vidíte, že Vaša snaha ostáva bez odozvy a frustrované sú obe strany: chorý tým, že po ňom stále niečo chcete a on nevládze, a vy tým, že vaša snaha vychádza nazmar. Tu skutočne niekedy platí, že menej je viac. Skúste dať chorému to čo si pýta (respektíve zistiť, čo by potreboval) a nenúťte ho do toho, čo sám nevládze alebo necíti, že robiť chce. Možno budete prekvapení, že ak zmeníte prístup a začnete tým, že bez presviedčania, argumentovania, naliehania, zdôvodňovania atď. chorého len vypočujete, pokúsite sa ho pochopiť a nebudete mu jeho pocity vyvracať, vaša komunikácia sa zlepší. Prípadne, že keď sa toľko prestanete snažiť a vymýšľať čo všetko by sa dalo, po čase on sám po troškách začne vyvíjať vlastnú snahu a iniciatívu. Samozrejme, niekedy sa tak nestane a chorý naďalej psychicky upadá. V takom prípade je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Ale nezabúdajme pritom na to, že "obyčajné" vypočutie si toho čo chorého trápi a čoho sa obáva (bez horúčkovitého hľadania riešení) je niekedy najlepší liek prvej pomoci.

Viac sa dočítate v listoch, ktoré tento mesiac prišli do poradne.

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!