Téma mesiaca
KontaktKeď jeden veľmi chce a druhý vôbec nevládze
Nedávno ma v ambulancii navštívili starší manželia. Pani, inteligentná a šarmantná žena s ochorením vo veľmi pokročilom štádiu, manžel, sympatický a vzdelaný muž technického razenia, ktorý by pre to, aby sa jeho manželka vyliečila, urobil čokoľvek. Obaja veľmi zasiahnutí situáciou, v ktorej sa ocitli. Čo mi však od prvej chvíle nášho stretnutia udrelo do očí bolo, ako rozdielne sa so situáciou vyrovnávali a ako táto skutočnosť negatívne zasahovala do ich vzťahu a zvládania toho, čím prechádzajú.
Pani v krátkom čase absolvovala niekoľko operácií, ktoré nepriniesli v liečbe ochorenia výrazné zlepšenie a fyzicky je veľmi vyčerpaná. Navyše ju psychicky zložila skutočnosť, že jej lekári ďalej nemajú čo ponúknuť a dávajú niekoľko mesiacov života. Trpí masívnymi stavmi úzkosti. Cíti sa vo svojej situácii stratená a zúfalá, úzkosť ju natoľko vyčerpáva, že nie je schopná ničoho. Manžel naopak zapol na plné obrátky: hodiny a hodiny trávi na internete, hľadá všetky možné cesty, ako ortieľ lekárov zvrátiť a manželku zachrániť. Nadšene jej hovorí jej o tom, čo zistil, apeluje na ňu, že sa nesmie vzdávať a musí urobiť všetko preto, aby prekonala svoje úzkosti. Začínajú s rôznymi druhmi alternatívnej liečby a zároveň sa vždy dočíta niečo nové, čo vyžaduje ďalšie podrobné štúdium. Vkladá do toho všetku svoju energiu. A je tak trocha sklamaný tým, že manželka neoceňuje jeho snahu a nezdieľa vieru, že sa nájde liečba, ktorá jej pomôže. Nie je to však o tom, že by nechcela. Jednoducho nevládze. Jej fyzické a duševné vyčerpanie ju celú pohltilo. Potrebuje, aby manžel pochopil jej obrovskú úzkosť z hroziaceho konca. Aby nevravel, že to sa určite nestane, pretože potom ostáva so svojimi strachmi sama. A aby ju podporil v tom, aby vyhľadala pomoc psychológa a psychiatra. On je zasa vyčerpaný z jej pretrvávajúceho smútku a zúfalstva. Chýba mu jej ocenenie a záujem. Obaja sa cítia vo svojom trápení sami a nepochopení tým druhým.
Je vyčerpávajúce a deprimujúce snažiť sa pre chorého urobiť všetko a vidieť, ako na to nereaguje. A je deprimujúce vidieť snahu svojich blízkych a nevládať na ňu reagovať.
Ak ste sa v takejto situácii ocitli, k jej zvládnutiu Vám pomôže uvedomenie si, že je prirodzené (a treba to rešpektovať), že každý z nás prežíva psychickú záťaž a stres sebe vlastným spôsobom. Je tiež prirodzené (a treba to rešpektovať), že chorý vníma situáciu inak ako jeho blízky. A sú tiež prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami v prežívaní takejto situácie. Ženy skôr potrebujú zdieľať svoje obavy, dať emócie, ktoré ich ťažia von. Muži zasa potrebujú konať, urobiť akýkoľvek pokus, aby situáciu zmenili.
Dôležité je pokúsiť sa pochopiť navzájom v svojom rozdielnom prežívaní. A dôležité je pýtať sa a počúvať navzájom.
Počas liečby by na to mal myslieť najmä ten, kto pomoc poskytuje, pretože chorý často nedokáže viac, než len zvládať sám seba a liečbu. Ak mu to chcete uľahčiť, dávajte mu to čo si od Vás pýta. To čo potrebuje. Inak sa môže stať, že hoci pre neho urobíte možné aj nemožné, bude sa cítiť vo svojom trápení sám a nepochopený (a Vy vo svojej snahe nedocenený). Áno, istá miera samoty tu ostane vždy, pretože každý si svoj kríž nesieme sám. Ale tam, kde môžeme pomôcť, neplytvajme energiu robením vecí, ktoré ten druhý nedokáže prijať, oceniť či zvládnuť. Vyhneme sa tak vzájomnému sklamaniu.
