X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Téma mesiaca

Registrácia | Kontakt

Bez čoho dnes nechcete zaspávať?

(alebo ako vedieť využiť prítomný okamžik)

Dnes možno premýšľate nad tým, čo ste nespravili, alebo nemohli spraviť včera a hneď potom nad tým, čo bude treba urobiť zajtra či o týždeň...

"Tu a teraz"

Často naše životy trávime premýšľaním o budúcnosti alebo minulosti a menej tým, že sa zameriavame na to čo sa deje práve v tejto chvíli, čo môžem urobiť, ovplyvniť či zmeniť práve teraz. Pri onkologickej diagnóze je to ešte oveľa ťažšie. Nemyslieť na to prečo ja, kde som urobil chybu, čo som mohol v živote urobiť inak, čo všetko som mal urobiť a neurobil... alebo naopak nemyslieť na to čo bude, čo budem robiť keď nebudem môcť robiť to čo treba, keď nebudem mať silu na to, čo mám rád... Takéto myšlienky sú prirodzené a celkom odôvodniteľné. A bilancovanie minulosti či plánovanie smerom do budúcnosti má určite aj pozitívny zmysel: vedieť zhodnotiť v čom som možno urobil chybu a čo chcem v budúcnosti robiť inak je dôležité. Niekedy sa však z takýchto myšlienok stáva neutíchajúci prúd sebaobviňovania či obviňovania iných, alebo strachov smerom k budúcnosti. A vtedy nám takéto premýšľanie berie energiu, nič nerieši a nedovoľuje nám zvládať to čo pred nami stojí "tu a teraz". Môže nás ukrátiť aj o drobné radosti, ktoré sa nám pod ťarchou všetkých takýchto myšlienok strácajú.

Čo môžem a chcem urobiť dnes?

Čo bolo včera už nezmeníme, čo bude zajtra, o týždeň o rok... nevieme úplne predvídať a už vôbec nie celkom ovplyvniť či zmeniť v tejto chvíli. Ale ak sa dokážeme zamerať na "tu a teraz", robíme pre seba najviac. A navyše, v budúcnosti nebudeme musieť ľutovať, že sme včerajšok nevyužili naplno.

Je veľa tipov a odporúčaní ako čo najlepšie a najkvalitnejšie využiť svoj čas - čo čítať, kam ísť, ako žiť kvalitne. A je určite inšpirujúce vypočuť si takéto rady. Ale nemenej dôležité je zamyslieť sa nad tým, čo z toho je skutočne najdôležitejšie pre vás.

Hoci často veľmi dobre vieme, čo je pre nás na najvyššom stupni našich túžob a potrieb, niekedy na to zabúdame. Niekomu sa môže zdať zbytočné sa nad tým znovu zamýšľať, ale nie je...

Je dôležité mať v sebe upratané priority, byť si vedomý toho, čo je pre nás najdôležitejšie a čo naopak až také dôležité nie je. Popri všetkých starostiach a úlohách, pred ktoré nás život stavia, či v nečakaných a závažných situáciách (akou je určite aj choroba) sa nám môže stať, že na to, čo je pre nás skutočne dôležité, zabúdame. To môže spôsobiť, že prestávame žiť v prítomnosti. Stráca sa nám tak prítomný okamih nášho života, ktorý jediný v skutočnosti vlastníme a môžeme prežiť a ovplyvniť. A to je škoda.

Ako si čo najhodnotnejšie užiť tu a teraz?

  • Predstavte si hneď ráno chvíľu, keď pôjdete znovu do postele a budete zaspávať. S akými zážitkami si najviac prajete ísť spať?
  • Čo by ste chceli prežiť v tomto jednom dni, v tejto hodine, aby ste si večer mohli povedať, že v ňom boli aj chvíle, ktoré "stáli za to?"
  • Kde sú vaše myšlienky práve teraz? Patria tejto chvíli, dnešnému dňu, človeku s ktorým sa práve rozprávate, alebo sa motajú v tom čo bolo či bude?

Zamerajte sa na tu a teraz

Vedieť prežívať prítomný okamih je aj vec mentálneho tréningu. Naša myseľ je naučená túlať sa minulosťou a budúcnosťou. Ak sa niekoľkokrát počas dňa na chvíľku zastavíte a spýtate sa samého seba: prežívam dnešný deň? Alebo ho strácam premýšľaním nad minulým a budúcim? Užívam si túto chvíľu? Alebo mi uniká, lebo sa strácam v strachoch čo prinesie zajtrajšok?

Samozrejme, niekedy nám prenášanie sa do minulosti či budúcnosti môže tiež dať veľa. Pekné spomienky, ktoré nás potešia, alebo tešenie sa na niečo, čo nás čaká a dáva nám to silu keď "tu a teraz" je ťažké zvládnuť. A je dôležité aj vedieť sa pripraviť sa na to čo nás čaká najbližší deň či obdobie a bude náročné zvládnuť to. Umenie spočívania v prítomnosti teda nie je o tom, že máme celkom prestať myslieť, alebo že nemáme spomínať či plánovať. To všetko k nášmu životu patrí a robí ho farebným. Avšak dôležité je nechytiť sa do pasce, kedy nás naša myseľ nevedomých "vláči" v minulosti, budúcnosti, deje sa nám to nevedome a strácame tým cenné chvíle prítomného okamžiku. Naša myseľ je cenný nástroj, ktorý má slúžiť nám, v náš prospech, nie naopak.

A navyše, to na čo sa zameriavame našu pozornosť, to sa stáva realitou. Vonkajšie okolnosti nás zaiste ovplyvňujú a niekedy nie je ľahké ich prijať. Ale realitu nášho života si vytvárame v hlave. Závisí totiž od nášho postoja k tomu, ako prežijeme to čo nám život prinesie...

Ako ste to dokázali vy?

Pani v pokročilom štádiu ochorenia a s ďalšími pridruženými ťažkosťami mi rozprávala o tom, ako si v každej chvíli nájde niečo, čo má zmysel pre ňu a pre jej blízkych. Nemôže sa veľmi pohybovať a keď sa utápala nad tým, čo všetko už nemôže, cítila sa ešte horšie. Tak sa naučila takéto myšlienky obmedziť. A zameriava svoju aktivitu smerom, ktorý jej prináša aj pekné chvíle. Keď sa pustí do písania vie, že ju to na najbližšiu hodinu naplní tak, že celkom zabudne na to, čo ju bolí, trápi, na to čo bude alebo nebude zajtra. Jednoducho si naplno vychutná tú chvíľu, keď tvorí. Popri tom si uvedomuje, ako jej tvorba poteší a bude vzácnou pre jej najbližších. Táto pridaná hodnota, ktorú si neustále vedome pripomína, ju ešte viac podporí v tom, aby naplno využila to čo ju poteší "tu a teraz", namiesto premýšľania nad tým, že o týždeň možno nebude vládať ani to.

Sama mi povedala, ''...je dôležité, že vládzem teraz. A teším sa z toho nielen ja, ale aj moje deti. Zajtra si nájdeme niečo, z čoho sa budeme môcť tešiť tiež...aj keď to bude možno niečo celkom iné a inou formou. U nás doma tomu takto veríme...''

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!