Téma mesiaca
KontaktAj po relapse sa to dá
Pred letom som sa v téme mesiaca venovala tomu aké ťažké je pre pacienta čeliť informácii, že sa mu ochorenie vrátilo. Spomenula som vtedy čerstvú skúsenosť s našou pacientkou z bratislavskej skupiny, ktorá práve týmto obdobím prechádzala.
Relaps je nočná mora mnohých pacientov... Prvá reakcia a myšlienky sú u mnohých podobné: Šok. Sklamanie z toho, že liečba nebola účinná a pochybnosti (až rezignácia) načo s ňou začínať znova, keď možno znova nezaberie. U niekoho trvajú takéto čierne myšlienky pár dní, u niekoho oveľa dlhšie. Od čoho to závisí a je možné to ovplyvniť?
Závisí to od našej psychickej odolnosti (ktorú máme z časti vrodenú a z časti ju ovplyvňuje prostredie v ktorom sme vyrastali a výchova, ako aj predchádzajúce životné skúsenosti – tu vo všeobecnosti platí, že čím viac traumatizujúcich udalostí za sebou, prípadne v krátkom časovom slede, tým ťažšie je vyrovnať sa s nimi).
Závisí to od kvality nášho rodinného zázemia, partnerského vzťahu a vzťahoch v práci.
Závisí to od schopnosti nášho lekára vhodne vedieť s nami komunikovať a motivovať nás. A určite to závisí od nášho osobného postoja k situácii, schopnosti vedieť odhadnúť vlastné sily, ochoty prijať pomoc či odvahy požiadať o ňu. Samozrejme, niečo vyrieši aj čas, vďaka ktorému sa na situáciu postupne adaptujeme.
Sú teda faktory ktoré ovplyvniť nemôžme – nie každý má skvelú rodinu či podporu v práci a čas tiež nezávisí od nás. Dôležité je zamerať sa na tie, na ktoré máme dosah. Ak sa vrátim konkrétne k našej pacientke z bratislavskej skupiny, ktorá je už naplno v procese liečby a zvláda ju výborne, je skvelým príkladom toho, že keď človek zatiahne za všetky „pomocné laná“, dá sa návrat ochorenia a opätovná liečba zvládnuť. Čo teda pomohlo pani L.? Aj keď to bol šok, ktorý potrebovala predýchať, po rozhovore s lekárkou a následnej úvahe vyhodnotila, že to čo jej ďalšia liečba môže priniesť je stále viac ako to negatívne čo môže spôsobiť. Preto sa rozhodla ju podstúpiť. Keďže mala z minulosti skúsenosť, že toto obdobie bolo pre ňu po psychickej stránke veľmi náročné, nečakala kým sa jej psychický stav výrazne zhorší a poprosila lekárku, aby jej nasadila psychofarmaká, ktoré jej psychiku „podržia“. Veľmi pozitívne na ňu vplýva podpora partnera a detí. Rozhodla sa naďalej pracovať a hoci sa niekedy cíti unavená, väčšinu času to zvláda dobre a v práci jej vychádzajú v ústrety. Relaxuje v prírode, chodí s priateľom na výlety. A chodí naďalej do našej skupiny.
Ak to zhrnieme, prijala fakt, že choroba sa jej vrátila a je potrebná ďalšia liečba. Popri nej žije normálny život. Nerieši čo bude potom, zvláda to čo je teraz. Lieči sa, ale užíva si aj pekné chvíle. Lebo choroba vám všetko pekné môže vziať len vtedy, ak jej to dovolíte.
Samozrejme, dopad informácie o relapse je šokujúci nie len pre pacienta, ale aj pre jeho najbližších (v našej poradni nájdete tento mesiac list práve s takýmto problémom). Aj tu je však veľa možností čo môžete pre chorého urobiť a ako ho podporiť. Len sa netreba báť spýtať, prípadne informácie hľadať v ďalších článkoch na našej stránke.
Ak sa Vám alebo niekomu z Vašich blízkych vráti choroba, skúste zatiahnuť za všetky „pomocné laná“ ktoré máte k dispozícii. Ale nie vždy sú všetky okolnosti optimálne, nie vždy má pacient potrebnú podporu, inokedy je zúfalá rodina. Ak je to váš prípad, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa či psychiatra. Na našom chat-e stretnete veľa ľudí, ktorí Vás radi prijmú medzi seba a podporia. A kedykoľvek môžete napísať do našej psychologickej poradne. Hlavne nezostávajte so svojim trápením sami.
Vaša psychologička
