X Vyplňte všetky polia.

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Aj my sme to prežili

Registrácia | Kontakt

Všetci to máme ťažké, ale prosím nevzdávajme to…

Tatiana, 27 r.

Ahojte! Rozhodla som sa, že aj ja prispejem svojim príbehom. Mám 27 rokov a žila som 6 rokov v Anglicku spokojne so svojím priateľom a mala som prácu, ktorú som milovala - s detičkami od 6 mesiacov do 2 rokov. Na ten večer, ked som si náhodne pri sprchovaní nahmatala hrčku v ľavom prsníku nikdy nezabudnem. Prepadla ma panika a strach, ale snažila som sa samu seba upokojiť, že to nemôže byť predsa nič vážne, ved som predsa poctivo chodila každé leto na preventívne prehliadky a poslednú som absolvovala len pred 7 mesiacmi. Ale toho podozrievavého chrobáka v mojej hlave som sa nezbavila. Vybrala som sa teda k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ma ubezpečil, že v mojom veku je veľmi nepravdepodobné, že je to rakovina a mám sa ukázať o mesiac. Vôbec som sa neuspokojila a o 2 týždne sa bola späť. So slzami v očiach som ho prosila, aby ma poslal na sono. Na veľké naliehanie ma objednali a o 3 dni som absolvovala sonografické vyšetrenie. Lekárka nič mimoriadne nevidela, ale pre istotu z mojej hrčky odobrala malé tkanivo - biopsiu. O 4 dni som dostala odpoved, ktorá už neveštila nič dobré. Vraj moje bunky vyzerajú čudne a musia urobiť daľšie vyšetrenia. Urobili mi mamografiu, po ktorej mi oznámili, že mám rakovinu prsníka a situácia je o to zložitejšia, lebo mám napadnuté tkanivo na viacerých miestach v prsníku. Bol to šok, veľký šok. Tak toto som nečakala ani v najhoršom sne. Ved nikto v rodine to nemal, ani nemá, nesedí na mňa ani jeden z rizikových faktorov, len to že som mladá a ešte som nerodila. Tak prečo ja? Domov sme odišli s plačom, plakala som tak ako ešte nikdy v živote. Všetko sa mi zrútilo ako domček z karát priamo pred očami. Hovorila som si asi tisíckrát, to nie je pravda, oni sa museli zmýliť! Ale výsledky sa nedali oklamať a doslova sa mi vysmievali. Bolo to tak. Na daľšej návšteve sa mi doktorka aj so sestrou snažili vysvetliť, že hoci je to nespravodlivé, ale budem musieť podstúpiť mastektomiu prsníka.Nevedela som prijať fakt, že prídem o prsník, všetko sa odohrávalo veľmi rýchlo, jednu informáciu som ešte nespracovala a už tu bola daľšia ešte hrozivejšia. Rodine som všetko oznamovala len telefonicky, nechceli tomu veriť a všetci boli veľmi smutní. S priateľom sme sa rozhodli, že najlepšie pre nás bude, ked sa vrátime domov a budeme s rodinou, ktorú sme v tej chvíli veľmi potrebovali. Lekári na Slovensku len potvrdili moju diagnózu a o 2 týždne som podstúpila operáciu, pri ktorej mi amputovali prsník. Začínam s chemoterapiou, viem, že to nebude ľahké, ale snažím sa myslieť pozitívne. To, že som chorá si uvedomujem, len ked čakám v onkologickej ambulancii a dívam sa na všetkých tých ľudí a stále mám pocit, že tam nepatrím. Snažím sa myslieť na budúcnosť, aj ked viem, že budem musieť byť sledovaná celý život. Najväčší paradox je, že v čase, ked som sa rozhodla mať rodinu a dieťa, sa mi celý život obrátil naruby.Mám pocit akoby mi niekto klepol po prstoch a povedal, tak a teraz to mať nebudeš. Stále verím, že jedného dňa aj ja zažijem ten krásny pocit, ked budem držať v náručí svoje dieťa, aj ked mi moja lekárka zatiaľ tehotenstvo vôbec neodporúča. Ale ja stále verím na zázrak a na vedu, ktorá stále napreduje.

Všetci to máme ťažké, ale prosím nevzdávajme to, každý deň predsa vychádza nové slnko a a s ním aj nová nádej na lepšiu budúcnosť.

Tatiana


« späť

«« 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 »»

Napíšte nám aj Vy

Na našej stránke nebudeme prinášať len informácie z oblasti psychoonkológie, ale jej súčasťou budú aj príspevky od pacientov a ich blízkych. Práve rozprávanie ľudí, ktorí onkologické ochorenie zvládli alebo ho práve prežívajú, o tom, ako sa k tejto náročnej etape postavili, ako ju dokázali zvládnuť, ale v určitom štádiu možno aj nezvládnuť, ako sa vyrovnávajú alebo vyrovnávali so svojimi pocitmi, môže byť pre návštevníkov tejto stránky veľmi cennou inšpiráciou.

Budeme preto veľmi radi, ak sa k nám pridáte - so svojim príbehom, jednoduchým odkazom, alebo radou.

Vaše príbehy, rady, odkazy a fotografie
posielajte na info@onkopacient.sk.

Alebo použite formulár »

Tu si môžete prečítať všetky príspevky »

Pridať na:
Pridať na Facebook! pošli na vybrali.sme.sk Vytlačiť!


Diskusia

Počet komentárov: 2

1. monika monika 30.09.2010 13:24
a hlavne, rakovina nie je choroba, je to len prejav psychickej únavy(konfliktu, šoku - psychického), a prsník sa viaže k túžbe alebo starostlivosti o deti, čo pekne vysvetľuje tvoj prípad :) len sa jej netreba báť, ver mi :D psychika je dôležitejšia ako doktori, keď si nevieš pomôcť sama, tak sú ľudia, ktorí EFT a EET techniky robia :) ja ani jedno, tiež len čítam, zisťujem, skúmam, napísala som ti všetko, čo som za ten rok a pol zistila :) moje výsledky sú dobré, i keď, keby mám veriť onkológom, tak rakovina vaječníkov sa vždy vráti, je to len otázkou času, ja mám však na to iný názor :D pa

2. monika monika 30.09.2010 13:19
Ahoj Tatiana :) skús pozrieť aj veci ako Germánska nová medicína, a stránku noe.sk, a stránku forum u pramene a sekciu zdravie, na psychiku EET technika, o niečo lepšia ako EFT technika, a knihy od Norbekova, je úžasný na psychiku, a tá je najdôležitejšia, ver mi, a ak chceš mať niekedy deti, tak popremýšľaj, ako vplýva chemoška na ľudí, a prečo tam ľudia sedia takí zúbožení, ani alternatívci nepomôžu, ak telo zničí chemo, ale to je iba môj názor, jedno kolo chemošiek som mala aj ja, na moju škodu, o aleternatíve a jej možnostiach som ani netušila, Germánska nová medicína vie pekne vysvetliť podstatu rakoviny, čo ti doktori nikdy nepovedia, ale vravím, to je len môj názor, príbeh tu mám uverejnený :) pozdravujem, prajem príjemný deň, drž sa a premýšľaj, minimálne sa informuj aj o iných spôsoboch, ako sú doktori, viem o čom hovorím :) pekný dník :D

Pridať komentár:

Musíte byť prihlásený.

Prihlásenie | Registrácia